Občas nás sklučuje márnosť …
Text a foto: Juraj Hlatký, SCK Podolie
Článok vám priniesla Cykloplatforma Slovenska
Keď som sa podujal napísať krátke zamyslenie nad priloženou fotografiou, myslel som si, že mi to zaberie pár minút. No postupne mi začali v hlave víriť myšlienky a počas niekoľkých dní sa mi v nej premlelo snáď desať verzií toho, čo by som chcel napísať. Možno si niekto pomyslí, čo také dlhé premýšľanie, predsa len jedna fotka…
Problematike cykloturistiky, značenia cykloturistických trás, cyklodopravy, povoľovania a stavby investičných cyklotrás sa venujem už 30 rokov. Mojim krédom pri tejto práci vždy bolo „všetko sa dá, len treba chcieť“. S množstvom spolupracovníkov (a nielen my, ale aj množstvo obdobných ľudí po celom Slovensku) sme v procese prípravy značenia a stavieb cyklotrás spracovali množstvo projektov a získali veľa financií, čo vyústilo do realizácii cyklotrás. Za tie roky sme si nepripúšťali, že v tých procesoch niečo nejde. Proste ak sa to zaseklo, vždy bolo treba stanoviť podmienky, za ktorých by to šlo. A potom častokrát aj veľmi komplikovane a nákladne nájsť riešenie, ako tieto podmienky splniť.
Za tie roky sme si mysleli, že najťažšie je nájsť spoločnú reč a navrhnúť obojstranne prijateľné riešenie s majiteľmi lesov, ochranármi, s majiteľmi pozemkov a rôznymi ďalšími subjektmi a úradmi. Napriek tomu, že to veľakrát stálo nemalé úsilie, čas i peniaze, obyčajne sa vždy podarilo nájsť riešenie.
No keď sa zahľadím na tú fotografiu, predsa len za tie roky sa nám jedna vec nepodarila – pochopiť myslenie niektorých ľudí, pre ktorých je to naše snaženie určené. Veď napríklad koľko energie sa venovalo výstavbe cyklotrasy na fotografii a ten cyklista aj tak ide po ceste … Isto by to teraz chcelo možno podrobne rozobrať, ale veď nakoniec si každý vytvorí vlastný názor. A som presvedčený, že tých názorov bude isto viac, ako mnou v úvode spomínaných desať verzií…
Širší pohľad na dané miesto:
Začnite diskusiu o tomto článku na forum.cykloplatforma.sk