Veľká Británia: Peší a cyklisti musia mať prioritu

„Pri výstavbe nových alebo rekonštrukcii existujúcich ciest by mali byť uprednostňované záujmy  chodcov, cyklistov a užívateľov hromadnej dopravy.“ Nie, to nevyhlásil nejaký cyklistický klub alebo záujmové združenie chodcov, nie je to ani prehlásenie dopravnej agentúry či ministerstva dopravy. Ide o oficiálne vyhlásenie britského štátneho inštitútu NICE (Národný inštitút pre kvalitné zdravie a zdravotnú starostlivosť).

Pozitívny vplyv bicyklovania a chôdze na zdravotný stav obyvateľov je častým argumentom pri presadzovaní nemotorovej dopravy (aj keď bohužiaľ nie na Slovensku). Väčšinou túto argumentáciu používajú procyklistické organizácie, výskumné inštitúcie a pod., teraz však ide o vyjadrenie  štátnej zdravotníckej agentúry, čo predstavuje významné posilnenie takejto argumentácie. Nejde pritom iba o vyhlásenie, inštitút dal do pripomienkového konania komplexné štandardy kvality, ktorými by sa po ich prijatí mala riadiť verejná správa vo Veľkej Británi. Cieľom navrhnutých princípov je rozhýbať Britov, keďže 26 percent obyvateľstva je obéznych, nedostatok aktívneho pohybu je príčinou každého šiesteho úmrtia a liečenie chorôb, spôsobených nedostatkom pohybu, stojí Veľkú Britániu ročne 7,4 mld lbier (viac ako 8,3 mld eur).  Preto je potrebné Britov dostať z áut, rozpohybovať ich. Predpokladom sú podmienky pre kvalitnú, bezpečnú a atraktívnu pešiu a cyklistickú dopravu a pre využívanie hromadnej dopravy a práve o to teraz vo Veľkej Británii ide. Inštitút tvrdí: „Ľudia sa dnes pešo a na bicykli cítia menej bezpečne ako v aute a to musíme zmeniť. Väčší objem pešieho a cyklistického pohybu obyvateľov je prínosný aj pre jednotlivcov, aj pre zdravotnú starostlivosť“.

Princípy, ktoré NICE navrhuje a ktoré sa vo Veľkej Británii začnú používať pri plánovaní a rozhodovaní verejnej správy, sú:

1. Miestne úrady by mali mať koordinátorov, ktorí budú pri plánovaní rozvoja sídiel, dopravy, voľnočasových aktivít a zdravotníckej starostlivosti dozerať na vytváranie podmienok pre aktívny pohyb obyvateľov.
2. Miestne úrady by mali vytvárať podmienky pre pešiu a cyklistickú dopravu a pre využívanie hromadnej dopravy a uprednostňovať tieto módy pred individálnou automobilovou dopravou.
3. Pri tvorbe verejných priestranstiev by malo byť využívané participatívne plánovanie, t.j. zapojenie miestnych obyvateľov do plánovacieho procesu.
4. Pracoviská by mali podporovať zamestnancov, aby pri dochádzaní do práce využívalí aktívny pohyb.
5. Školy by mali vytvárať podmienky pre využívanie aktívneho pohybu pri dochádzaní žiakov do školy.

NICE každý z týchto štandardov podrobne rozpracoval a poskytol ich na pripomienkovanie (pozri tu v angličtine). Tieto princípy sú využiteľné „osvietenými“ úradmi aj u nás na Slovensku. Z hľadiska pešej a cyklistickej dopravy sa v dokumente navrhuje napríklad nasledovné:

• výstavba a obnova chodníkov pre peších a cyklistických ciest pozdĺž existujúcich dopravných trás;
• rozširovanie chodníkov pre peších a cyklistických ciest;
• realizácia opatrení pre skľudnenie dopravy a zníženie rýchlosti áut;
• zvýšenie pozornosti pre hromadnú dopravu vo vidieckych oblastiach;
• zlepšenie hromadnej dopravy k parkom a do prírody.

Vyplýva z tohto všetkého niečo aj pre Slovensko? V najbližšej dobe iste nie, zdá sa, že rezort zdravotníctva takto zatiaľ nerozmýšľa. Verme však, že v rámci princípu „hodnota za peniaze“ aj naši zdravotnícki manažéri pochopia, že investícia do prevencie je menšia a pritom efektívnejšia, než nekonečné a drahé riešenie následkov. Možno sa teda dočkáme doby, keď do cyklistickej infraštrutúry nebude investovať a podporovať ju iba ministerstvo dopravy či ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj ministerstvo zdravotníctva a organizácie v jeho rezorte.

Ján Roháč, Nadácia Ekopolis