Trenčianske mosty z hľadiska bicyklovania

Cyklistické zaujímavosti o mostoch v Trenčíne 

Text a foto: Juraj Hlatký, SCK Podolie, aktualizácie na základe informácií od Norberta Brázdu. 

Článok vám priniesla Cykloplatforma Slovenska

V centre mesta Trenčín je niekoľko mostov ponad Váh. Podľa historikov bola v týchto miestach existencia mosta doložená už takmer pred 800 rokmi. Poloha viacerých drevených mostov sa menila obyčajne po povodniach, Váh vtedy tiekol popod hradné bralo. Preto drevené mosty boli neskôr nahradené kamennými, kovovými, betónovými, alebo kombináciou týchto stavebných materiálov. Kedy po nich prešli prvé bicykle dnes už asi nezistíme, no môžeme sa stručne obzrieť za ich „cyklo využitím“ za posledných 20 rokov.

V centre mesta dnes vedú ponad Váh 4 mosty. Najstarším je cestný most, po ňom starý železničný most, ktorý bol nedávno nahradený novým moderným železničným mostom. Štvrtým v poradí je most na Trenčiansky ostrov.

Cestný most 

Prvý oceľový cestný most, po predchádzajúcich drevených, bol postavený v Trenčíne na jeseň 1897. Mal 4 oblúky, bol 6 m široký a 258 m dlhý. Historici uvádzajú, že v roku 1907 po ňom prešlo prvé auto a v máji roku 1913 autá rallye Adria – Tatry. Preto možno predpokladať, že prvé bicykle po ňom prešli pred týmito udalosťami. Tento most doslúžil v roku 1945, keď ho v apríli vyhodila do povetria ustupujúca nemecká armáda. Hneď potom ruská armáda postavila náhradný pontónový most a po ňom armáda dočasný drevený most. Následne bol postavený aj trvalý most. Bol však iba drevený, ale cesta na ňom mala asfaltový povrch. Dnešný železobetónový cestný most sa postavil až v rokoch 1953-1956. Svojimi parametrami – dĺžkou 346 m a šírkou 15 m bol vtedy najdlhším mostom na Slovensku. Mal aj chodníky. Parametre mosta ovplyvnila aj výstavba hate na Váhu v Biskupiciach v roku 1956, kedy boli postavené aj súvisiace hrádze a účelové komunikácie.

Po tomto moste v jeho začiatkoch, keď nebola taká intenzívna automobilová doprava, istotne jazdili bicykle. Dnes to v telese cesty už nie je možné. Hoci na moste sú z oboch strán chodníky, cyklopruhy na ňom nie sú.  V roku 2000 bola po ľavobrežnej hrádzi Váhu v smere od Biskupickej hate k mostu na Ostrove vyznačená červená Vážska cyklomagistrála. Tá cestný most podchádzala.
Aktualizácia: Jazda bicyklom po moste je možná. Na jednom z chodníkov je vyznačený chodník zdieľaný cyklistami a chodcami, ale pre nevyhovujúce až nebezpečné výjazdy z neho ho cyklisti takmer nevyužívajú a jazdia po ceste s autami. 

Starý železničný most

Pomerne kratšiu históriu má železničný most, dnes už nazývaný starý železničný most. Bol postavený s rozširovaním Považskej železnice z Bratislavy do Žiliny. V roku 1878 bol uvedený do prevádzky úsek tejto železnice z Nového Mesta do Istebníka (dnešné Zlatovce). Pokračovanie výstavby železnice až do Žiliny sa uskutočnilo v priebehu nasledujúcich 5 rokov. Vtedy bol v Trenčíne v roku 1883 postavený most cez Váh a železničná stanica. Most bol železný nitovaný, mal 4 oblúky, každý s dĺžkou 60 m. V roku 1907 bola postavená počas 7 mesiacov aj druhá koľaj železnice až do Žiliny. Súčasťou tejto stavby bol aj druhý paralelný, opäť oceľový nitovaný most, postavený vedľa prvého. Mosty mali v závere druhej svetovej vojny rovnaký osud ako cestný most, aj ich vyhodili nemecké vojská do vzduchu. Novší severný most z roku 1907 opravili. Južný sa zbúral a na jeho mieste postavili nový most. V rokoch 1949 – 1950 k mostu zo severovýchodnej strany pristavali oceľovú lávku pre peších. Podlahu mala zo silných drevených dosiek, ktoré v sedemdesiatich rokoch boli nahradené betónovými doskami. V rokoch 1982 – 1984 sa mosty v súvislosti s elektrifikáciou trate rekonštruovali, severný most z r. 1907 sa nahradil novým telesom. Nový most bol dlhý 249 m a takisto mal oceľovú lávku ako jeho predchodca. Tá je však širšia a mala aj osvetlenie. Táto lávka bola postavená z betónových pásových panelov, uložených na plechovom podklade. V roku 1996 bol povrch vyasfaltovaný. V súvislosti s výstavbou nového železničného mosta sa starý uzavrel po jeho dokončení. Posledný vlak prešiel po tomto moste v máji 2017. Na moste, ako aj nájazdoch z oboch strán boli demontované koľaje.

Ako je z textu zrejmé, starý železničný most mal a bude mať strategické postavenie v cyklodoprave pre prejazdy Váhu na bicykli. Od roku 1950 mal a má dodnes dostatočne širokú lávku pre peších, ktorú roky využívajú aj cyklisti. V roku 2000 sa na tejto lávke vyznačili cykloturistické trasy v koridore Vážskej cyklomagistrály, ktoré sú tu dodnes. V súčasnosti most stále patrí do majetku ŽSR, aleusiluje sa ho získať mesto Trenčín. Predpokladá sa, že bude komplexne prebudovaný na most výlučne pre peších a cyklistov,  zatiaľ je to však vzhľadom na nevyjasnené majetkové pomery však iba v štádiu úvah, projekt by sa spracovali až po ich vyriešení. Prinajmenšom s lávkou na tomto moste počíta aj projekt Trenčianskeho samosprávneho kraja ako súčasť momentálne budovanej cyklotrasy,  prepájajúcej hrad Trenčín s moravským hradom Brumov. Úsek tejto cyklotrasy vedie z Trenčína do Nemšovej, popod Skalku po pravom brehu Váhu. Dnes je starý železničný most voľne prístupný, cyklisti využívajú aj severnú časť mosta v telese vytrhaných koľajníc. Jazda tu je však nebezpečná.  Sú tu pirátsky načierno aplikované piktogramy cyklokoridoru, ktoré tu ozaj nemajú čo robiť.  Aktualizácia: prejazd popri koľajniciach už nie je možný, vjazd na hlavné teleso mosta znemožňujú zábrany. 

Aktualizácia: Tieto tri fotografie fotografie už nie sú aktuálne, telesom mosta sa už nedá prejsť. 

            

Aktuálny stav, hlavným telesom mosta popri koľajniciach sa už nedá prejsť, iba bočnou lávkou (foto Norbert Brázda, pridané 23. decembra 2019): 

 

Nový železničný most 

V súvislosti s modernizáciou železničnej trate na 160 km/hod rýchlosť a vyrovnávaním železničnej trate sa v Trenčíne postavil moderný nový železničný most. Ten je o tretinu dlhší ako starý most a tvoria ho obdobne ako pri starom 2 samostatné mostovky o šírke 7 metrov pre každú koľaj. Dĺžka mostov je tak 337 a 341 m. Most bol dokončený v roku 2017, prvý vlak po ňom prešiel v máji 2017. Aj keď tento most neslúži cyklodoprave, je pre ňu významný – vďaka nemu sa uvoľnil starý železničný most a tiež si vyžiadal aj modernizáciu mosta na Trenčiansky ostrov, ktorej súčasťou boli aj významné cykloopatrenia.

        

 

Most na Trenčiansky ostrov

Náš posledný most, využívaný Trenčanmi a návštevníkmi mesta najmä v letnom období, je železobetónový most na Trenčiansky ostrov. Bol postavený v rokoch 1954 – 1955, má dĺžku 114 m. Po výstavbe nového železničného mosta, ktorý vedie aj po pozemkoch, kde bola v Trenčíne letná plaváreň, bola táto plaváreň presunutá na Trenčiansky ostrov. Súčasťou tejto vyvolanej investície bola aj zásadná rekonštrukcia mosta na ostrov. Bola dokončená v roku 2017 a výsledkom je takmer nový most. Samotná rekonštrukcia mosta priniesla jeho rozšírenie o bočné lávky pre peších a cyklistov, zväčšila sa aj prejazdná šírka pre autá z 5 na 6 metrov.

Z hľadiska cyklodopravy sa na tomto moste vykonali zásadné cykloopatrenia. Od starého železničného mosta, popod nový železničný most prechádza okolo tohto mosta po Vážskych hrádzach cykloturistická trasa po ľavom brehu Kočkovského kanála Váhu. Z nej odbočuje cyklotrasa na Ostrov. V pohľade od starej plavárne je na pravej strane mosta lávka pre peších a na ľavej strane dostatočne široká lávka pre cyklistov. Má obojsmerné cyklopruhy, na začiatku a konci lávky sú cyklokoridorom cyklisti navedení do telesa cesty. Na lávke sú aj zábrany pre vjazd osobných áut.