Stretli sa cyklisti Banskobystrického kraja

Článok vám priniesla Cykloplatforma Slovenska

V stredu 29.januára 2019 sa v Banskej Bystrici konalo stretnutie cyklokomunity Banskobystrického kraja. Organizovala ho Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja a cieľom bolo predstaviť jednak jej aktivity v roku 2019 a jednak plány a ambície pre rok 2020.
Stretli sa najmä o ľudia a organizácie, ktoré sa zaoberajú rozvojom a manažmentom cykloturistických trás, mestská cyklodoprava tentokrát nebola témou. Na stretnutí bola slušná účasť (podľa môjho odhadu okolo 30 ľudí), či už správcovia väčšiny cykloturistického značenia v kraji, zástupcovia oblastných organizácií cestovného ruchu, trailbuilderi a ďalší cykloaktívni ľudia. Stretnutie viedol Peter Halaj, krajský cyklokooordinátor.

Pasportizácia cykloturistických trás

Prvým bodom v programe bola informácia o pasportizácii väčšiny cykloturistických trás (CTT) v kraji. Na objednávku RA BBSK ju na jeseň dodávateľsky robil Tomáš Paľo so svojím tímom. Cieľom bolo zistiť stav cykloturistických trás a ich značenia v kraji a podrobne ich podľa určitých parametrov zmapovať. Mapéri prešli 2.164 km CTT a nielen ich zaznamenali do GPS, ale aj podrobne zhodnotili ich stav, priechodnosť, stav značenia, povrch a ďalšie parametre. Ide zhruba o 2/3 CTT v kraji, zvyšok už má vo svojich databázach Slovenský cykloklub.

Zmapovanie počtu a stavu trás má veľký význam pre plánovanie obnovy a údržby značenia, k čomu sme sa v programe dostali neskôr.

Návrh kostrovej siete

V druhej časti predstavil Peter Halaj východiskový návrh tzv. kostrovej siete cyklotrás v BBSK (pozri titulný obrázok). Malo by ísť o hlavné trasy v kraji, ktoré kombinujú viacero účelov – budú to nielen cykloturistické a rekreačné, ale aj dopravné trasy medzi mestami a obcami, ktoré ležia priamo na kostrovej sieti alebo v dostatočnej blízkosti jej trás. Trasy by mali byť vedené ako bezpečné separované cyklistické komunikácie (cyklocestičky) mimo automobilovej premávky. Zatiaľ ide iba o plán, ktorý je najmä z finančného hľadiska veľmi ambiciózny, ale určite predstavuje dobrý systémový základ pre blízku až strednú budúcnosť. Malo by ísť v rámci kraja o 6 vetiev v celkovej dĺžke 920 km, vedúcich najmä v koridoroch hlavných riek a väčších tokov cez katastre 220 obcí. Regionálna agentúra požiada Banskobystrický kraj o vyčlenenie financií na vypracovanie podrobnejšieho konceptu tak, aby v budúcnosti uľahčil vysporiadanie potrebných pozemkov a získavanie financií pre budovanie týchto cyklotrás.

Dotazníkový prieskum

Ďalej boli stručne predstavené výsledky dotazníkového prieskumu pre získanie informácií o stave a najmä plánoch obcí a klubov ohľadom ďalšieho rozvoja a údržby trás. Dotazníky boli na jeseň rozposlané veľkému počtu obcí a organizácií, ale ako Peter Halaj skonštatoval, vrátila sa im iba menšia časť a je teda otázne, ako plánovať rozvoj cyklodopravy a cykloturistiky, keď nepoznáme zámery tých najpovolanejších – obcí a klubov. Dotazníky ako spôsob prieskumu sa teda ukázali zrejme ako nie vhodné.

Návrh akčného plánu

V ďalšej časti sa prešlo do blízkej budúcnosti. Regionálna agentúra zostavila a prvýkrát prezentovala (zatiaľ iba v drafte) návrh akčného plánu budovania a obnovy cyklotrás. Ide komplikované puzzle stavu cyklotrás, možných finančných zdrojov, disponabilného času, správcovských pomerov značenia a mnohých ďalších faktorov. Výsledkom je návrh, značenie ktorých trás v ktorých regiónoch a v akej priorite Banskobystrický kraj v roku 2020 podporí. S potešením sme si vypočuli, že v návrhu rozpočtu kraja sú pre cyklo problematiku navrhnuté významné financie – 500-tisíc eur na projektové dokumentácie a 100-tisíc eur na budovanie a modernizáciu trás a obnovu ich značenia, k tomu ešte 15-tisíc eur na marketing. Verím, že krajské zastupiteľstvo si uvedomuje význam cyklodopravy a cykloturistiky a takéto sumy schváli nielen v tomto, ale aj v ďalších rokoch.

Ako to financovať?

Najväčšia diskusia prišla pri ďalšej časti programu, teda návrhu financovania obnovy a tvorby cykloturistického značenia. Ide o veľmi komplikovanú záležitosť, ktorú treba čo najskôr vyriešiť, ale v ktorej veľa neznámych. Nie je napríklad jasné, ako stanoviť jednotkovú cenu za údržbu. Ide síce o byrokratickú vec, ale pri plánovaní a schvaľovaní financií kraj skrátka musí vychádzať z nejakých jednotkových cien, bez toho to nejde. Krajský koordinátor prieskumom zistil, že cena sa v rámci Slovenska pohybuje pri značení novej trasy od 60 do 180 € za kilometer a pri obnove a údržbe značenia od 45 do 60 € za kilometer. Otázka zatiaľ ostáva otvorená a zrejme bude dobré vziať do úvahy aj riešenia z iných krajov.

Diskusia pokračovala ešte zásadnejším problémom – ako zladiť či už formálne alebo neformálne správcovstvo cykloturistického značenia s požiadavkami verejného obstarávania. Na jednej strane je v podstate nemysliteľné, aby sa o značenie staral niekto iný, ako je správca značenia, na druhej strane ide o verejné peniaze, ktoré by podľa podľa všetkého mali byť „obstarané“. Takže by sa mohlo stať, že značenie, majúce oficiálne prideleného správcu, ktorý mu venoval 10-20 rokov práce a peňazí, by mohol zrazu obnovovať niekto iný len preto, že ponúkol vo verejnom obstarávani nižšiu cenu. Banskobystrický kraj pritom nie je jediným zdrojom financií, financie vo väčšej či menšej miere poskytuje značenia štát (prostredníctvom Slovenského cykloklubu), eurofondy, obce a mestá či súkromní donori a poskytujú ich výhradne správcom, takže by mohol vzniknúť neprehľadný chaos. Toto je zatiaľ neriešiteľný problém, ktorý nielen ohrozuje či spomaľuje realizáciu, ale vnáša do komunity napätie. Regionálna agentúra chce, aby peniaze dostali súčasní správcovia, ale zatiaľ stále nie je jasné, ako na to. Riešením tohto problému sa bude ďalej zaoberať s ambíciou udeliť nejako spravodlivo financie včas ešte pred tohtoročnou sezónou.

Všeličo nakoniec

Následná diskusia sa dotýkala viacerých ďalších okruhov. Osobitne rezonovala otázka stanovenia a komunikovania obtiažnosti cykloturistickej či MTB trasy. Ide o informáciu, ktorú by mal užívateľ trasy dostať, ale neexistuje jednotná metodika jej určenia. Nejasnosti do manažmentu trás vnáša aj nejednoznačná a mätúca terminológia, o čom sa tiež krátko diskutovalo. Záujem vyvolala aplikácia, ktorú pre manažment trás, ich udržbu a riešenie závad používa združenie Bajkom k tajchom v Štiavnických vrchoch. Ide o lacné a pritom efektívne IT riešenie, ktoré má potenciál osloviť správcov značenia a trás nielen v BBSk, ale na celom Slovensku.

Diskutovali sme aj o praktikách správcov lesných ciest pri ich údržbe po ťažbe, o bezpečnosti cykloturistických trás, o spôsobe registrácie trás a ich mapovej prezentácie a o ďalších otázkach.

Aj keď stretnutie cyklokomunity BBSK ponechalo veľa otvorených otázok, je jasné, že bolo užitočné a že týmto smerom treba komunikáciu s klubmi a ďalšími aktérmi rozvíjať. Verím preto, že sa v takto početnej zostave uvidíme na jeseň a že dovtedy sa aspoň časť otázok vyrieši.

A prečo nakoniec trochu nepochváliť? Dlhodobo sa pozerám na aktivity Banskobystrického kraja v oblasti cykloturistických trás s určitou rezervou, ale stretnutie ukázalo, že krajský koordinátor a ľudia okolo neho “makajú”, snažia sa o systémový prístup, idú za vecou, hľadajú riešenia… určite si zaslúžia uznanie. Verme, že sa to už v najbližších mesiacoch prejaví aj v teréne. 🙂