Vážska cyklotrasa včera, dnes a zajtra

Otázky a odpovede o významnej slovenskej cyklotrase a jej rozvoji v TSK.

Text: Juraj Hlatký, SCK Podolie
Foto: Juraj Hlatký, Michal Hlatký

Článok vám priniesla Cykloplatforma Slovenska

Čo je to Vážská cyklotrasa, ako vznikol tento názov a nápad pre jej realizáciu, koľko má zatiaľ km?

Myšlienka vzniku cykloturistickej trasy popri rieke Váh vznikla asi v roku 1994. Slovenský cykloklub vtedy spracoval zjednodušenú dokumentáciu pre jej vedenie a vyznačenie z Komárna do Žiliny v dĺžke viac ako 250 km. Územné rozhodnutie bolo vydané v roku 1997, samotné vyznačenie skoro celej tejto trasy (chýba úsek v Trnavskom kraji v dĺžke asi 21 km) pod názvom Vážska cyklomagistrála červenými značkami a s evidenčným číslom 002 bolo zrealizované v rokoch 1997 – 2001. Neskôr bolo doznačené jej pokračovanie zo Žiliny smerom na východ k cyklolávke cez Váh v obci Strečno, čím sa jej dĺžka predĺžila na 265 km. Zhruba polovica tejto trasy bola vyznačená po vtedy štátnych cestách II. a III. triedy. Takže od začiatku viedla táto cyklotrasa územím 4 samosprávnych krajov – Nitrianskeho, Trnavského, Trenčianskeho a Žilinského.

S nárastom automobilovej dopravy postupne vznikala potreba umiestnenia viacerých úsekov tejto cyklotrasy do zón mimo automobilovej dopravy. Postupne z iniciatívy samosprávnych krajov, ale aj miest, obcí a iných združení začali byť realizované vo všetkých krajoch úseky umiestnené mimo koridorov automobilovej dopravy. Táto trasa už dostala názov Vážska cyklotrasa, pretože jej určenie je predovšetkým na cyklodopravu medzi mestami a ich okolitými obcami. Samozrejme je ich možné využiť aj na cykloturistiku.

Kde bude začiatok Vážskej cyklotrasy, a kde jej koniec? Koľko má zatiaľ kilometrov?

Táto moderná cyklodopravná trasa by mala viesť od sútoku rieky Váh až skoro k prameňu Čierneho Váhu. Jej presná kilometráž ešte nie je celkom daná, nakoľko v Žilinskom kraji sa niektoré úseky ešte iba vytyčujú. V Nitrianskom kraji by mala mať dĺžku 66 km, pričom už dnes 28,3 km má charakter cyklochodníka mimo zóny dopravy. V Trnavskom kraji by mala mať dĺžku 59 km, charakter cyklochodníka má dnes úsek dlhý 20,6 km. V Trenčianskom kraji bude jej dĺžka 100,7 km, charakter cyklochodníka má dnes dĺžku 17,5 km. V Žilinskom kraji bude najdlhší úsek – vyše 160 km, pričom charakter cyklochodníka má dnes dĺžku cca. 22 km. Teda ak to orientačne spočítame, trasa by mala mať celkovú dĺžku 385 km, z ktorej je dnes už hotových cca. 88 km – teda necelá štvrtina. Viaceré ďalšie úseky sú v projektovej príprave.

Čo je cieľom a zmyslom tejto trasy? Bude niečím Vážská cyklotrasa v porovananí s ostatnými cyklotrasami na Slovensku výnimočná?

Cieľom tejto cyklotrasy je na jednej strane zabezpečenie bezpečného koridoru pre cyklistov umiestneného mimo zóny automobilovej dopravy, v Žilinskom kraji aj sprístupnenie a sprejazdnenie úsekov, v ktorých sa dnes na bicykli jazdiť vôbec nedá – napr. Strečniansky a Kraľoviansky meander Váhu. Dielčie úseky cyklotrasy budú slúžiť aj na cyklodopravu medzi mestami a priľahlými obcami, na bezpečnú dochádzku do práce, škôl a objektov sociálnej infraštruktúry. Na druhej strane sa jedná aj o sprístupnenie koridoru rieky Váh a jej okolia pre využitie na šport, rekreáciu a cestovný ruch. Ak by sa do projektu tejto cyklotrasy zapojili aj Prešovský a Košický samosprávny kraj, trasa by sa mohla predĺžiť aj na východ a stala by sa vnútroštátnou cyklospojnicou medzi trasami EuroVelo 6 od Dunaja na trasu EuroVelo 11, ktorá sa buduje na východnom Slovensku. Jej dĺžka by tak dosiahla úctyhodných skoro 500 km. Týmito parametrami by sa táto cyklotrasa stala na Slovensku výnimočná a unikátna. V dopravnej terminológii by sa dala prirovnať na Slovensku k diaľnici D1, preto ju aj pracovne nazývame cyklotrasou C1.

Ako vedie v Trenčianskom kraji cykloturistický variant tejto cyklotrasy?

Ako bolo popísané vyššie, prvý úsek Vážskej cyklomagistrály bol vyznačený medzi Piešťanmi a Brunovcami v roku 1997. Takže vtedy už trasa vstúpila do Trenčianskeho kraja. Hlavná trasa v TSK, ako aj jej doplnkové cyklotrasy boli vyznačené v rámci projektu Phare Credo v roku 2001. Z Hornej Stredy až do Beckova trasa viedla popri Vážskom kanáli a Váhu mimo zóny dopravy. Z Beckova do Krivosúdu-Bodovky šla po ceste II/507, potom sa odklonila zasa na Vážsku hrádzu. Po nej prišla až do Trenčína. Pri prvom vyznačení pokračovala ďalej popri Kočkovskom kanálui až k železničnému mostu do Nemšovej. Tu po jeho lávke prešla do mesta a ďalej na sever až na hranicu so Žilinským krajom už pokračovala iba po ceste II/507. Neskôr úsek Trenčín – Nemšová bol preložený tak, že v Trenčíne prešiel po lávke železničného mosta na pravý breh Váhu, po ktorom šiel až za Zamarovce. Tu zišiel z hrádze na cestu II/507, po ktorej trasa viedla až do Nemšovej. Dôvodom preloženia bolo, že na tejto trase sa nachádzalo viac turistických pamiatok a zaujímavostí.

Ako bude viesť v Trenčianskom kraji cyklodopravný variant tejto trasy?

Pre cyklodopravný variantu má TSK spracovaný už kompletný návrh vedenia trasy. Jej dĺžka bude 100,7 km. Kraj trasu rozdelil na osem úsekov. Prvý začína na hranici s Trnavským krajom v Hornej Strede a vedie v dĺžke 13,4 km do Nového Mesta nad Váhom k cestným mostom ponad Kanál a Váh. Bol zrealizovaný a otvorený 25.5.2018. Je situovaný na novovybudovanej komunikácii medzi Váhom a jeho derivačným kanálom. Po jej otvorení sem bol v plnej dĺžke preložený aj cykloturistický variant tejto trasy. Druhý úsek je plánovaný viesť popri Vážskom kanáli z Nového Mesta nad Váhom do Trenčína v dĺžke 21,2 km. Pre tento úsek je už vydané stavebné povolenie a kraj má podanú žiadosť na jeho realizáciu do európskeho programu IROP. Tretí úsek v dĺžke 13,4 km povedie z Trenčína do Dubnice nad Váhom (priemyselná zóna). Štvrtý úsek cyklotrasy povedie v dĺžke 15,2 km z katastra Nemšovej cez Dubnicu nad Váhom do Ladcov. Piaty úsek je plánovaný z Ladcov do Púchova, bude mať dĺžku 12,9 km. Pre tretí až piaty úsek je vydané právoplatné územné rozhodnutie a prebieha majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov. Šiesty úsek medzi Púchovom a Nosickou priehradou v dĺžke 4,1 km už bol vybudovaný a otvorený dňa 22.10.2018. Zväčša je vedený po rozšírenej korune Vážskej hrádze, na chodníku sú vodorovným dopravným značením vyznačené pruhy pre cyklistov a peších. V tomto úseku je od začiatku totožný aj koridor s cykloturistickým variantom cyklotrasy. Siedmy úsek trasy je plánovaný z Nosickej priehrady do Považskej Bystrice k železničnej stanici. Bude dlhý 10,1 km. Konečné vedenie trasy bude ovplyvnené po modernizácii železnice v tomto úseku. Posledný ôsmy úsek povedie z Považskej Bystrice na hranicu so Žilinským krajom. Jeho dĺžka bude 10,4 km. Je tu vydané právoplatné územné rozhodnutie a spracováva sa dokumentácia pre stavebné povolenie.

Plánujú sa pri Váhu ešte ďalšie cyklotrasy umiestnené mimo zóny automobilovej dopravy?

TSK v súčasnosti realizuje cykloprojekt „Na bicykli po stopách histórie“, kde sa plánuje cezhraničné prepojenie hradov Trenčín a Brumov. Kraj realizuje úsek tejto cyklotrasy od železničného mosta v Trenčíne do Nemšovej v dĺžke 11,4 km. Vedie popri Váhu, potom potoku Sučianska a rieke Vlára, zväčša po ich ochranných hrádzach. Súčasťou bezpečného cyklochodníka sú aj dve nové lávky – jedna pri kláštore na Skalke cez Sučianku a druhá v Nemšovej cez Vláru. Obe lávky sú už osadené, vybudovaná je aj podstatná časť cyklotrasy. Po jej dokončení sa predpokladá na ňu aj preloženie cykloturistickej Vážskej cyklomagistrály z cesty II/507. V Nemšovej sa trasa popod cestný most napája na existujúcu cyklotrasu po hrádzi Vláry smerom k štátnej hranici s ČR.

Fotodokumentácia z úseku Vážskej cyklotrasy Púchov – Nimnica