Slovenskí odborníci zažili Nemeckú cyklistickú akadémiu.

Minulý týždeň prebehol v Pardubiciach v rámci projektu Central MeetBike prvý zo série seminárov pre odborníkov a politikov zo slovenských a českých miest. Experti z Nemeckého inštitútu pre urbanistiku (Deutches Institut für Urbanistik – DIFU) a z Technickej univerzity v Drážďanoch zoznamovali našich urbanistov, dopravných inžinierov, ale aj politikov s tým, ako začali východonemecké mestá meniť svoju dopravnú politiku v čase, keď sa po zjednotení Nemecka začali zahlcovať automobilmi.

Slovenskí a českí odborníci dostali v Pardubiciach „lekcie“ a skúsenosti z Nemeckej cyklistickej akadémie (Frhrradakademie), ktorá vznikla v Nemecku pred 5 rokmi za účelom vzdelávania a školenia pracovníkov mestskej správy. Prednášky viedli jej iniciátor Tilman Bracher, a zároveň jeden z autorov Národnej cyklistickej stratégie Nemecka a jeho kolega Jörg Thiemann-Linden. „Nemecko sa stretávalo s rovnakými problémami. Vláda vo svojej správe Spolkovému snemu poukázala na to, že hlavnou prekážkou plnenia Národnej cyklistickej stratégie pre roky 2002-2012, je nízke povedomie miest o tom, ako správne začleniť cyklistickú dopravu do mesta a ako vyzerá kvalitné dopravné plánovanie“, hovoril o dôvodoch vzniku Nemeckej cyklistickej akadémie Tilman Bracher, ktorý vedie odbor mobility a infraštruktúry Nemeckého inštitútu pre urbanistiku (DIFU).

Odborníci z Nemecka ukázali spôsoby a cesty ako zahrnúť do dopravnej politiky mesta aj bicykle a aké  to má výhody pre všetkých obyvateľov, bez ohľadu na to, ktorý dopravný prostriedok používajú. „Ako ukazujú naše skúsenosti z nemeckých miest, vyšší podiel cyklistickej dopravy, spolu s verejnou dopravou a chôdzou, pomáha plynulosti cestnej premávky a zlepšuje tak podmienky aj pre automobilovú dopravu“, povedal profesor Gerd-Axel Ahrens z katedry dopravy a dopravného plánovania Technickej univerzity v Drážďanoch. Aj napriek tomu, že samotné bicyklovanie neprináša na prvý pohľad výrazný zisk do národného hospodárstva, je potrebné ho vnímať skôr ako „stratégiu šetrenia nákladov“. To poznamenal aj Peter Klučka, hlavný štátny radca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a zároveň jeden z účastníkov seminára: „Využívaním bicykla na prepravu sa šetria náklady na prevádzku automobilov, šetria sa náklady na odstraňovanie negatívnych dopadov automobilizmu na životné prostredie, upevňuje sa zdravie občanov, čím sa šetria náklady štátu vynaložené na zdravotnú starostlivosť“.

Uvedený seminár slúžil ako akýsi prototyp pre celý rad ďalších obdobných seminárov, ktoré bude v roku 2012 organizovať Výskumný ústav dopravný, a.s., v spolupráci s ďalšími slovenskými ale aj zahraničnými odborníkmi z oblasti cyklistickej dopravy, územného plánovania a projektovania.

Cieľom seminárov je, aby sa cyklistická doprava začala na Slovensku skutočne považovať za rovnocenný druh dopravy v dopravnom systéme. Aj napriek veľkej popularite, je  bicyklovanie na Slovensku stále považované len za príjemný spôsob trávenia voľného času  či športovanie. “Toto vnímanie cyklistickej dopravy, zúžené často len na potrebu budovania nejakých cyklotrás, je potrebné zmeniť. Je nevyhnutné ísť cestou tvorby integrovaných dopravných systémov s cieľom vytvárania plánov trvalo udržateľnej mobility, ktoré sú založené na akceptovaní rovnocenného postavenia a  adekvátneho priestoru pre všetky druhy dopravy, vrátane cyklistickej”, poznamenala v rámci nespočetných diskusií, ktoré sprevádzali toto odborné podujatie, Anna Kollárová zo Slovenského zväzu stavebných inžinierov. „Žiaľ, naši politici, predstavitelia miest ale aj mnohí odborníci a dotknuté subjekty (napr. polícia) stále podporujú len opatrenia pre automobilovú dopravu. Sledujú falošnú vidinu, že širšie cesty zlepšia dopravnú situáciu. Budujú vredy na tvárach miest, ktoré tvoria pre nemotoristov neprekonateľné bariéry. Na cyklistické trasy nezostávajú nielen peniaze, ale ani priestor“, doplnila Viera Štupáková, externá pracovníčka mesta Prešov pre otázky cyklistickej dopravy.

Zaujímavé bolo predstavenie nového nemeckého manuálu na projektovanie miestnych komunikácií. U nás bežný spôsob plánovania uličného priestoru na hlavných miestnych komunikáciách, ktorý je založený na poskytnutí  optimálnej prevádzky motorových vozidiel, je nahradený novým konceptom. Ten je založený na opačnom prístupe – priečny profil sa navrhuje od okraja ulice k jej stredu. V prvom kroku je teda vyhradený dostatočný priestor pre chodcov. Cyklistická a motorová doprava, parkovanie, zeleň a priestor pre zásobovanie sú si rovnocenné. Ak nie je dostatočný priestor pre separáciu jednotlivých druhov dopravy, navrhuje sa bezpečný typ zmiešaného užívania priestoru. Ak ulice neponúkajú dostatok priestoru, nemecké predpisy odporúčajú ako prvé eliminovať priestor pre parkovanie (t.j. platí priorita pohybujúcej sa dopravy pred statickou a navyše priorita bezpečnosti dopravy pred plynulosťou dopravy).

Trendom krajín Európskej únie je jednoznačne podporovať cyklistickú dopravu ako efektívnu, lacnú a do budúcna veľmi dôležitú dopravu.  Jej dôležitosť potvrdzuje aj nedávne uznesenie Európskeho parlamentu, na základe ktorého, by sa súčasťou Celoeurópskej dopravnej siete TEN-T mal stať taktiež systém cyklistických trás EuroVelo. Doteraz sa TEN-T sieť týkala len významných koridorov cestnej, železničnej a vodnej dopravy a zahrnutie siete EuroVelo bude mať veľký význam hlavne pre zlepšenie podmienok na čerpanie financií (územím Slovenska prechádzajú, resp. sú plánované tri trasy EuroVelo, Eurovelo č. 6 – spájajúca Viedeň-Bratislavu-Budapešť s návrhom alternatívy po slovenskej strane Dunaja cez Komárno a Štúrovo; Eurovelo č.11 – spájajúca Tokaj-Košice-Krakow a Eurovelo č.13 – tzv. Cesta železnej opony prechádzajúca pozdĺž hranice s Rakúskom).

Viackrát na seminári zaznelo „spolupracovať-spolupracovať-spolupracovať“ a potreba vzájomného sieťovania miest a výmena skúseností. V tomto môže byť Slovensku vzorom aj susedná Česká republika so svojou Uhersko-Hradišťskou chartou. Ide o dokument, ktorý podpísali české mestá so záujmom o aktívnu podporu cyklistickej dopravy. Základnou podmienkou na zaradenie sa do zoznamu podporovateľov charty je, aby dané mesto malo nominovaného cyklokoordinátora (t.j. osobu zodpovednú za koordináciu aktivít súvisiacich s rozvojom cyklistickej dopravy) a cyklopolitika, t.j. významnú vedúcu osobnosť z radov miestneho zastupiteľstva, ktorá podporuje a šíri myšlienky cyklistickej dopravy. „Pracujeme tu hlavne s ľudským potenciálom. Ukazuje sa, že silné osobnosti sú schopné presadiť nové myšlienky“, zhrnul význam semináru český národný cyklokoordinátor a líder projektu Central MeetBike Jaroslav Martinek.

 

Prednášky sú k dispozícii tu (nemčina/angličtina).

 

Kontakty:

Prof. Axel AHRENS, Technische Universität Dresden (hovorí anglicky a nemecky)

Gerd-Axel.Ahrens@tu-dresden.de

Dipl.Geogr. Joerg THIEMANN-LINDEN, Nemecký inštitút pre urbanistiku (Deutsches Institut fuer Urbanistik – Difu), (hovorí nemecky a anglicky)

Thiemann-Linden@difu.de

Ing. Peter KLUČKA, hlavný štátny radca, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,

Peter.klucka@mindop.sk, 02/5949 4358

Ing. Anna KOLLÁROVÁ, predseda COS doprava, Slovenský zväz stavebných inžinierov

a.r.kollarova@gmail.com, 02/55 575 827

Viera ŠTUPÁKOVÁ, externá pracovníčka mesta Prešov pre otázky cyklistickej dopravy

horeadole@gmail.com,

Ing. Jaroslav MARTINEK, český národný cyklokoordinátor, Centrum dopravního výzkumu, v.v.i

Jaroslav.martinek@cdv.cz, +421-58-548 423 797

Foto:

TS_CMB_1_Foto1, TS_CMB_1_Foto2: Cyklisti v uliciach Pardubíc (foto: Soňa Šestáková)

TS_CMB_1_Foto3: Zákaz vjazdu do jednosmernej ulice s výnimkou pre cyklistov – bežné v Pardubiciach, len ťažko aplikovateľné v SR (foto: Soňa Šestáková)

TS_CMB_1_Foto4: Vjazd do jednosmernej ulice s dodatkovou tabuľkou upozorňujúcou vodičov na povolenú jazdu cyklistov v protismere (foto: Soňa Šestáková)