V kraji je rozvinutá sieť značených cykloturistických trás v celkovej dĺžke cca 1.200 km.
Text a foto: Marián Kasala, SCK Bicyglo Trnava
Sieť cykloturistických trás nie je na celom území kraja rovnomerná. Najhustejšia je v Malých Karpatoch. Trasy tu vedú prevažne po lesných spevnených účelových komunikáciách s obmedzenou automobilovou dopravou. Ďalšími významnými lokalitami sú okolie Piešťan a vodná nádrž Sĺňava, ako aj Považský Inovec, okolie Skalice a Biele Karpaty, okolie Serede a vodná nádrž Kráľová. Dostatočná sieť značených cykloturistických trás je i na Záhorí. Najmenej rozvinutou oblasťou je južná časť kraja. Tu sa momentálne nachádza iba v oblasti Malého Dunaja čiastočne vyznačená Cyklotrasa po stopách vodných mlynov. Významnejšou oblasťou v rámci kraja je sieť cyklotrás okolo Dunaja.
V kraji je momentálne k dispozícii nasledovná sieť legálne značených cykloturistických trás:
- červené cykloturistické trasy (cyklomagistrály) 368 km,
- modré cykloturistické trasy 293 km,
- zelené cykloturistické trasy 250 km,
- žlté cykloturistické trasy 225 km.
K najvýznamnejším vyznačeným cykloturistickým trasám v kraji patria EuroVelo 6 Dunajská cyklistická cesta a EuroVelo 13 Cesta Železnej opony/Moravská cyklistická cesta. Čiastočne je vyznačená Vážska cyklomagistrála. Tieto väčšinou vedú mimo koridor dopravy, resp. po cestách nižších tried s malou intenzitou motorových vozidiel. V rámci kraja sú významnými i Malokarpatská cyklomagistrála, Záhorácka cyklomagistrála a Kopaničiarska cyklomagistrála. Tieto vedú zväčša po cestách nižších tried, ktoré pri ich vzniku dosahovali nízku intenzitu dopravy. Doprava sa však časom zahustila a tak by niektoré úseky týchto trás bolo potrebné pretrasovať. Nie všade je to však možné, vo viacerých prípadoch nie je žiadna alternatívna možnosť vedenia.
V súčasnosti najdlhšou značenou cykloturistickou trasou v rámci kraja určenou pre vyznávačov horskej cyklistiky je kompletne vyznačená Štefánikova cyklomagistrála, ktorá nadväzuje na plánovaný úsek v rámci Bratislavského kraja. Vedie hrebeňom pohoria Malé Karpaty a spája Bratislavu s Dolnými Košariskami neďaleko Brezovej pod Bradlom. Významnou je i cyklotrasa Hrebeňom Považského Inovca. Plánuje sa jej predĺženie až k mestu Hlohovec.
Celkovo má existujúca sieť cykloturistických trás, okrem južnej časti kraja, dostatočnú hustotu. Ako už bolo uvedené, pri niektorých trasách je potrebné sa zamyslieť nach ich súčasným trasovaním a riešiť v budúcnosti ich preloženie, nakoľko intenzita motorovej dopravy v súčasnosti je podstatne rozdielna ako bola v období ich vzniku. Vo väčšine prípadov je značenie cykloturistických trás v dobrom stave a je pravidelne udržiavané. Značenie zabezpečuje Slovenský cykloklub s regionálnymi partnermi, napríklad v okolí Trnavy je to Slovenský cykloklub Bicyglo Trnava, na Záhorí Slovenský cykloklub Záhorák Malacky. Značené cykloturistické trasy na seba logicky nadväzujú a tvoria sieť cyklotrás s prepojením na susedné regióny. V oblastiach Malé Karpaty, Záhorie a na hlavných cyklomagistrálach sa nachádza i drobná cykloinfraštruktúra, ako sú exteriérové mapy či odpočívadlá. Ich stav je však v horšom stave ako samotné značenie cyklotrás. V mnohých prípadoch by bolo potrebné napr. obnovenie náteru stojana, výmena mapového podkladu alebo obnova celého zariadenia. Toto je však finančne náročnejšie ako obnova samotného značenia. Hlavným zdrojom informácií k danej sieti legálne značených cykloturistických trás je: https://tt.cykloportal.sk/. Informácie o regionálnej sieti cyklotrás v okolí Trnavy poskytuje i http://cyklotrasy-tt.sk/, kde sa nám žiaľ nedarí získať zdroje na aktualizáciu portálu.
Medzi najvýznamnejšie rekreačné cyklotrasy v kraji je možné zaradiť:
- EuroVelo 6 a EuroVelo 13,
- Dunajská cyklistická cesta,
- Moravská cyklistická cesta,
- Vážska cyklomagistrála.
Práve do týchto nosných cyklotrás by malo ísť v rámci TT SK najviac investícií v nasledujúcich rokoch. Väčšinou vedú po komunikáciách mimo koridor dopravy po asfaltových alebo spevnených účelových komunikáciách. V niektorých úsekoch vedú po cestách nižších tried s nízkou intenzitou motorových vozidiel. V pláne je realizácia samostatných cestičiek pre cyklistov v celej dĺžke vedenia týchto cyklistických trás.
Momentálne žiadna nadregionálna cyklotrasa neprechádza krajským mestom Trnava. Snahou SCK Bicyglo Trnava je vytvorenie nadregionálnej cykloturistickej trasy, ktorá by spájala významné existujúce cykloturistické trasy – Dunajskú cyklistickú cestu a Moravskú cyklistickú cestu. Jednalo by sa o významné nadregionálne prepojenie severu s juhom. Trasa by kopírovala historické vedenie niekdajšej Českej cesty, dôležitej obchodnej spojnice Prahy a Budína. Prechádzala by naprieč celým územím kraja a spájala by významné mestá kraja Holíč, Skalica, Senica, Trnava, Sereď, Galanta. V tesnom okolí miest by sa využila synergia cyklodopravy a cykloturistiky. Časť cyklodopravnej infraštruktúry je už vybudovaná (Trnava, Sereď), časť je pripravená na budovanie a plánovaná v rokoch 2018 – 2020 (Trnava, Holíč, Senica, Skalica). Snahou je trasovanie viesť mimo koridor dopravy s využitím súčasne vybudovanej cykloinfraštruktúry, plánovanej cykloinfraštruktúry, miestnych a účelových komunikácií s nulovou, resp. minimálnou automobilovou dopravou, v nutnom prípade ciest II. a III. triedy. Je tu potenciál a priestor v budúcnosti vytvoriť samostatnú cestičku pre cyklistov.
K dnešnému dňu je spracovaná zjednodušená dokumentácia osadenia prvkov cykloturistického značenia v úseku Horný Čepeň – Trnava Štrky. V krátkodobom horizonte by bolo možné zabezpečiť vyznačenie trasy v úseku Sereď – Trnava – Smolenice – Rozbehy – Cerová.
Aktuálne je v rámci IROP-u podaná žiadosť na vybudovanie samostatnej cestičky pre cyklistov, ktorá by mala spájať Bohdanovce nad Trnavou so Špačincami. Tento úsek cyklistickej infraštruktúry by sa mal prepojiť s Trnavou cez oddychovú zónu Štrky, čím by vzniklo pre cyklistov bezpečné spojenie obcí Špačince a Bohdanovce nad Trnavou s krajským mestom Trnava, trasované mimo koridor dopravy. Veríme, že tento projekt bude v rámci čerpania prostriedkov z fondov EÚ podporený. Bola by to prvá lastovička napojenia rozvinutej siete cykloinfraštruktúry v krajskom meste na okolité obce, ktoré sú momentálne najviac dotknuté nárastom individuálnej automobilovej dopravy, čo je najnepriaznivejší faktor brániaci rozvoju pohybu na bicykli.
Pre vyznávačov trailov je momentálne v kraji k dispozícii iba jedna lokalita, ponúkajúca nadšencom singletracky. Umiestnenie trás je neďaleko mesta Skalica v prímestskej rekreačnej oblasti Zlatnícka dolina. Detailnejšie informácie o projekte je možné nájsť na www.bikearenazlatnickadolina.eu. V ponuke je tu 4 kilometre aj dlhý XC značený okruh. Tento projekt realizovali a udržiavajú skalický nadšenci Peter Hertl, senior a junior.
V krátkodobom horizonte je plánované rozšírenie siete cykloturistických trás pre vyznávačov horskej cyklistiky v Malých Karpatoch, prepojenie Trnavy so Sencom, rozšírenie siete cykloturistických trás v oblasti Malého Dunaja, kde sa počíta s využitím kombinácie aktívneho trávenia voľného času v kombinácii cykloturistika – splavovanie Malého Dunaja. Ďalej je plánované prepojenie Serede a Hlohovca, Hlohovca a Piešťan a pre vyznávačov MTB už spomínané predĺženie hrebeňovky Považského Inovca až do Hlohovca.
Kľúčovým projektom v rámci Trnavy je prepojenie severnej časti mesta s južnou. Z dopravného hľadiska krajské mesto obmedzuje železnica, ktorá mesto križuje takmer v strede a prechádza zo západu na východ. V centrálnej časti mesta sa nachádzajú iba tri podjazdy, ktoré v súčasnosti nie sú pre cyklistov dostatočne bezpečné. Mesto Trnava má kompletne spracovanú projektovú dokumentáciu prepojenia Námestia SNP so Zelenečskou ulicou, kde je už dnes možný bezpečnejší pohyb cyklistov po už existujúcej cykloinfraštruktúre. Nová cestička pre cyklistov by mala viesť po Ulici Andreja Žarnova v bezprostrednej blízkosti Fakultnej Nemocnice Trnava, ktorá nesúhlasí s jej výstavbou. Veríme, že nemocnica s mestom v krátkom čase nájdu spoločnú dohodu a podarí sa im doriešiť toto kľúčové prepojenie v meste, ktoré je ešte významnejšie z pohľadu cyklodopravy ako cykloturistiky.
Článok Vám priniesla Platforma nemotorovej dopravy