Hlavné mesto Lotyšska má približne 600 tisíc obyvateľov. Na mesto, ktoré má rovinatý terén tam jazdí pomenej cyklistov. Odborné odhady hovoria o 1-3 % podiele cyklistov v rámci modal splitu. Ak by sme sa pozreli bližšie na ich infraštruktúru pre cyklistov, tak hneď pochopíme prečo. V územnom pláne Rigy sa síce postupne počíta s infraštruktúrou pre cyklistov,ale ide to dosť pomaly. Riga aspoň , čo som doteraz zažil je majstrom v označovaní spoločných chodníkov pre chodcov a cyklistov. Majstrami v tom, že dokážu označiť ledva 40 cm chodník na spoločné užívanie cyklistov a chodcov. Samostatná segregovaná infraštruktúra pre cyklistov pozostáva z približne 33 km cyklistickej siete, pričom minimum tvorí čisto segregovaná infraštruktúra, teda cestičky pre cyklistov. Viacero komunikácií je vedených mimo hlavný dopravný priestor a opticky vodorovne rozdelený medzi cyklistov a chodcov. Ďalším klasickým príkladom technokratického projektovania je osadenie začiatku a konca cyklotrasy, resp. spoločného chodníka pre cyklistov a chodcov. Takéto označenie môžete pokojne nájsť aj pred terasou. Pozitívne možno vnímať používanie menších zvislých dopravných značiek, čo mi príde efektívnejšie až na to samostatné vyznačovanie. V prípade stojanov možno potvrdiť , že majú univerzálne stojany na bicykle, pričom niektoré sú aj v tvare písmena „R“ ako Riga, ale majú ich málo. Riga má aj svoj systém verejných bicyklov založených na princípe NetBike, akurát, že tu sa nazývajú Sixtbike. 9 stanovísk ponúka celkom 130 bicyklov.Niekde majú dokonca malé značky navádzajúce cyklistov na cyklochodník aj v smere odbočenia.
Záverom možno skonštatovať, že Riga má určite potenciál na to, aby sa stala cyklomestom,len ešte musí trošku viac zlepšiť dopravnú infraštruktúru pre cyklistov a hlavne ju projektovať ako pre klasický dopravný systém.
Zdroj:
- Archív autora
- http://www.unece.org/fileadmin/DAM/thepep/en/workplan/urban/documents/Batumi/presentations/askolds.klavins.pdf
