Všimli sme si zaujímavý článok na https://theconversation.com/cycling-is-ten-times-more-important-than-electric-cars-for-reaching-net-zero-cities-157163 od Christian Branda, profesora na Oxfordskej univerzite.
Dovolili sme si ho pre vás preložiť (ospravedňujeme sa za chybičky pri preklade).
Tu je už spomínaný text:
Poznámka,treba podotknúť, že to píše prof.Brand z pohľadu svojej osoby a jeho výskumného tímu.
Na celom svete bol v roku 2020 plne elektrický iba jeden z 50 nových automobilov a vo Veľkej Británii jeden zo 14 nových automobilov . Znie to síce pôsobivo, ale aj keby teraz boli všetky nové autá elektrické, výmena svetového vozového parku na fosílne palivá by stále trvala 15-20 rokov .
Úspora emisií pri výmene všetkých týchto spaľovacích motorov za alternatívy s nulovým obsahom uhlíka sa nedostaví dostatočne rýchlo na to, aby urobila potrebný rozdiel v čase, ktorý môžeme ušetriť: nasledujúcich päť rokov . Boj proti krízam v oblasti podnebia a znečistenia ovzdušia si vyžaduje čo najrýchlejšie zníženie všetkej motorovej dopravy, najmä osobných automobilov. Sústredenie sa iba výlučne na elektrické vozidlá však spomaľuje závod na nulové emisie .
Je to čiastočne preto, že elektromobily nie sú skutočne vozidlá s nulovým obsahom uhlíka , pretože ťažbou surovín pre ich batérie, ich výrobou a výrobou elektriny, na ktorú jazdia, sa taktiež vytvárajú emisie.
Doprava je jedným z najnáročnejších odvetví na dekarbonizáciu z dôvodu vysokého využívania fosílnych palív a závislosti na uhlíkovo náročnej infraštruktúre – ako sú cesty, letiská a samotné vozidlá – a spôsobu, akým zakomponuje životný štýl závislý od automobilu . Jedným zo spôsobov, ako pomerne rýchlo a potenciálne na celom svete znížiť emisie z dopravy , je výmena automobilov za cyklodopravu, elektronický bicykel a pešiu dopravu – ako sa hovorí, aktívne cestovanie.
Aktívne cestovanie je lacnejšie, zdravšie, šetrnejšie k životnému prostrediu a nie pomalšie v preplnených mestských uliciach. Koľko uhlíka teda môže denne ušetriť? A aká je jeho úloha pri celkovom znižovaní emisií z dopravy?
V novom výskume kolegovia a ja odhaľujeme, že ľudia, ktorí chodia pešo alebo na bicykli, majú nižšiu uhlíkovú stopu z každodenného cestovania, a to aj v mestách, kde to už veľa ľudí robí. Napriek tomu, že pešia turistika a cyklistika sa vyskytujú namiesto motorizovaných ciest, namiesto toho, aby ich nahradili, viac ľudí prechádzajúcich na aktívne cestovanie by sa rovnalo nižším emisiám uhlíka z dopravy každý deň.
Aký rozdiel robí výlet
Pozorovali sme okolo 4 000 ľudí žijúcich v Londýne, Antverpách, Barcelone, Viedni, Orebre, Ríme a Zürichu. Počas dvoch rokov naši účastníci vyplnili 10 000 záznamov o cestovnom denníku, ktoré slúžili ako záznamy o všetkých cestách, ktoré každý deň podnikli, či už chodili do práce vlakom, vozili deti do školy autom alebo jazdili autobusom do mesta. Pre každú cestu sme vypočítali uhlíkovú stopu.
Je pozoruhodné, že ľudia, ktorí jazdili na bicykli každý deň, mali o 84% nižšie emisie uhlíka zo všetkých svojich každodenných ciest ako tí, ktorí to nerobili.
Tiež sme zistili, že priemerný človek, ktorý prešiel z automobilu na bicykel iba jeden deň v týždni, znížil svoju uhlíkovú stopu o 3,2 kg CO₂ – čo zodpovedá emisiám z jazdy autom 10 km, konzumácie jahňacieho alebo čokoládového nápoja alebo posielania 800 e-mailov .
Keď sme porovnali životný cyklus každého cestovného režimu, pričom sme zohľadnili uhlík generovaný výrobou vozidla, jeho palivom a likvidáciou, zistili sme, že emisie z cyklistiky môžu byť pri každej jazde viac ako 30-krát nižšie ako pri jazde na fosílne palivo auto a asi desaťkrát nižšia ako pri jazde na elektrickom.
Odhadujeme tiež, že obyvatelia miest, ktorí prešli z jazdy na bicykel iba na jednu cestu denne, znížili v priebehu roka svoju uhlíkovú stopu asi o pol tony CO₂ a zachránili ekvivalentné emisie jednosmerného letu z Londýna do New York. Ak by iba jeden z piatich obyvateľov mesta natrvalo zmenil svoje chovanie pri cestovaní týmto spôsobom v priebehu niekoľkých najbližších rokov, odhadujeme, že by sa znížili emisie z celej automobilovej dopravy v Európe asi o 8%.
Takmer polovica poklesu denných emisií uhlíka počas globálnej krízy spôsobenej pandémiou COVID19 v roku 2020 pochádzala zo zníženia emisií z dopravy. Pandémia prinútila krajiny po celom svete, aby sa adaptovali na zníženie šírenia vírusu. Vo Veľkej Británii zvíťazila chôdza a cyklistika, keď sa počet ľudí, ktorí pravidelne chodia, zvýšil o 20%. Úroveň cyklistiky sa zvýšila o 9% počas pracovných dní a o 58% cez víkendy v porovnaní s úrovňami pred pandémiou. A to napriek tomu, že ľudia, ktorí dochádzajú do zamestnania na bicykli, veľmi pravdepodobne pracujú z domu .
Aktívne cestovanie tak ponúka alternatívu k automobilom, ktoré udržujú sociálny odstup nedotknutý. Pomohlo to ľuďom zostať v bezpečí počas pandémie a mohlo by to pomôcť znížiť emisie, pretože sa obmedzuje väzba, najmä preto, že vysoké ceny niektorých elektrických vozidiel nateraz pravdepodobne odradia mnohých potenciálnych kupcov.
Takže závod o znižovanie emisii pokračuje. Aktívne cestovanie môže prispieť k riešeniu klimatických núdzových situácií skôr ako elektrické vozidlá a zároveň zabezpečiť cenovo dostupnú, spoľahlivú, čistú, zdravú dopravu a dopravu obmedzujúcu preťaženie.
Takže spomeňme si na to aj teraz keď začala kampaň Do práce na bicykli.
Začnite diskusiu o tomto článku na forum.cykloplatforma.sk