Ako úspešne budovať cykloinfraštruktúru v mestách- príklad z mesta Delft

Holandské mesto Delft nie je ničím výnimočné, patrí skôr k stredne veľkým alebo menším európskym mestám s počtom obyvateľov okolo 95 tisíc (teda plus mínus naše krajské mestá, niektoré:-)).

Ale čím by práve mohlo byť inšpiratívne pre nás, je fakt, že vybudovalo hustú sieť cyklotrás, ktoré skutočne pomohli zvýšiť nárast cyklistov.

Došlo k tomu po rôznych peripetiách a experimentoch na svojich uliciach zo 70 rokov minulého storočia.

Čo skutočne zaberá?

Ak by vybudovali cyklotrasy v štýle slovenského prístupu, že sem tam a nič poriadné,tak by sa asi nikam nedostali. Zvolili teda iný prístup a to skutočne hustú sieť cyklotrás s rôznym významom. Základom bol princíp mriežky – budúcej cyklosiete.

Cykloinfraštruktúru v meste rozdelili do tzv.3 úrovní. každý obyvateľ by sa tak mal dostať na kvalitnú infraštruktúru už z dosahu svojej ulice alebo štvrte.

Išlo o sieť:

• celomestskú – prístup do 500 m
• štvrte do 200-300 m
• uličnú do 100 m v rámci susedstva

Následne cyklotrasám dali prioritu a to hlavné , vedľajšie a rekreačné. Hlavné cyklotrasy majú za cieľ prepájať významné body v rámci mesta podobne ako sieť pre automobily, vedľajšie cyklotrasy zase privedú ľudí na hlavné cyklotrasy. Ale nemyslime si, že vedľajšie cyklotrasy sú nejaké podradné, aj oni majú mať min.3 metre, plynulý povrch a odeddelené od chodcov, ktorí majú vlastný segregovaný chodník.

Samotný proncíp sa snažia presadiť aj v praxi, kde sa počíta, že zrhuba do 200 metrov by sa mal každý dostať v rámci mesta k dobrej cykloinfraštruktúre. Nakoniec fotky od Jána Roháča (uverejnené v našom časopise v máji 2019), ktorý tam osobne bol , svedčia, že tento ich prístup skutočne funguje.

Voľne preložené a upravené podľa:

zdroj: http://www.aviewfromthecyclepath.com/2008/09/grid.html

Foto:Ján Roháč