Ako môže cyklistika pomôcť klimatickému zákonu?

Nedávno bol do medzirezortného pripomienkovania predložený návrh prvé klimatického zákona (o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenskej republiky). Samotný zákon síce formálne stanovuje ciele, ktoré sa majú v jednotlivých sektoroch, ktoré sa podieľajú na zhoršovaní klímy, splniť.

Ale nehovorí nič o podpore prechodu na nízkouhlíkový stav.

Čo hovorí zákon?

§ 3

Dlhodobý klimatický cieľ

  • Dlhodobým klimatickým cieľom Slovenskej republiky je do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu podľa osobitného predpisu.[1])
  • Orgány verejnej správy a povinné osoby, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis10) sú povinné postupne znižovať emisie skleníkových plynov a zvyšovať ich odstraňovanie záchytmi.
  • Po dosiahnutí klimatickej neutrality sa dlhodobým klimatickým cieľom Slovenskej republiky stáva dosiahnutie zápornej bilancie emisií skleníkových plynov najneskôr od 1. januára 2055.

§ 4

Klimatické ciele

  • Klimatickým cieľom Slovenskej republiky je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 % v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990.
  • Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)  prostredníctvom povinných osôb, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis10) je do roku 2030 povinné dosiahnuť redukciu emisií skleníkových plynov vo výške 62 % v porovnaní s ich úrovňami v roku 2005 v sektoroch, ktoré sú zahrnuté v systéme obchodovania s emisnými kvótami podľa osobitného predpisu.10) Úroveň roka 2005 predstavuje overené emisie v systéme obchodovania s emisnými kvótami. K úrovni roka 2005 sa pripočítajú emisie roka 2005, ktoré boli stanovené na základe komplexného preskúmania údajov v najnovších národných inventúrach za rok 2005 podľa osobitného predpisu.[2])
  • Orgány verejnej správy dosiahnu do roku 2030 redukciu emisií skleníkových plynov vo výške 22,7 % v porovnaní s ich úrovňami v roku 2005 pre sektory mimo systému obchodovania s emisnými kvótami podľa osobitného predpisu.18) Úroveň referenčného roka 2005 je stanovená na základe komplexného preskúmania údajov v najnovších národných inventúrach za rok 2022 podľa osobitného predpisu.20) Úroveň referenčného roka 2005 počas obdobia rokov 2021 – 2030 sa môže zmeniť. Bližšia špecifikácia bude zverejnená na webovom sídle ministerstva.

§ 5

Sektorové klimatické ciele

(1)     Sektor cestnej dopravy má za cieľ do roku 2030 nepresiahnuť zvýšenie emisií o 29 %  v porovnaní s referenčným rokom 2005. Za splnenie tohto cieľa sú zodpovedné Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

(2)     Sektor budov, okrem emisií spadajúcich do systému obchodovania s emisiami, má za cieľ do roku 2030 znížiť emisie oxidu uhličitého o 12 % v porovnaní s referenčným priemerom rokov 2018, 2019 a 2020. Za splnenie tohto cieľa je zodpovedné Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

(3)     Sektor poľnohospodárstva má za cieľ do roku 2030 znížiť emisie o 10 %  v porovnaní s referenčným rokom 2005. Za splnenie tohto cieľa je zodpovedné Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

(4)     Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva má za cieľ do roku 2030 zvýšiť záchyty o 25 % v porovnaní s referenčným rokom 2005. Za splnenie tohto cieľa je zodpovedné Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

  • Sektor odpadov má za cieľ do roku 2030 znížiť emisie o 24 % v porovnaní s referenčným rokom 2005. Za splnenie tohto cieľa je zodpovedné ministerstvo.
  • Sektor priemyselných procesov a používania rozpúšťadiel vrátane fluórovaných skleníkových plynov okrem emisií spadajúcich do systému obchodovania s emisiami má za cieľ do roku 2030 nepresiahnuť zvýšenie emisií o 40 %  v porovnaní s referenčným rokom 2005. Za splnenie tohto cieľa je zodpovedné Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a ministerstvo za sektor fluórovaných skleníkových plynov.
  • Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle bližšiu špecifikáciu vyčíslenia sektorových cieľov každoročne do 1. júna.

Samotné plnenie sa navrhuje prostredníctvom Mechanizmu napĺňania záväzkov

Tento predstavuje:

Nízkouhlíková stratégia (§ 8),

Integrovaný národný energetický a klimatický plán (§ 9),

Stratégia adaptácie na zmenu klímy (§ 10 ods. 1),

Akčný plán pre implementáciu stratégie adaptácie na zmenu klímy (§ 10 ods. 3),

sektorový klimatický plán, klimatický plán a plán dodatočných opatrení k sektorovému klimatickému plánu (§11),

stratégia a plán na úrovni samospráv (§ 18),

Z pohľadu dopravy by bolo vhodné spomenúť aj národné stratégie, ktoré sa týkajú priamo naplnenia cieľov v doprave. Sektorovo sa síce stratégia zameriava iba na cestnú dopravu, ale máme tu aj iné druhy dopravy, ktoré sa podieľajú na produkcii skleníkových plynov.

zákon by mal byť trošku detailnejší a formulovať aj ďalšie nástroje pri presadzovaní aktívnej a udržateľnej mobility.

Ako môže cyklistická doprava pomôcť pri napĺňaní cieľov?

Už len pripravovanou novou cyklostratégiou, ktorá by takisto mala pomôcť splniť ciele klimatického plánu. Či už zmenou modal splitu, vytvorením podmienok pre väčší podiel bicyklujúcich ľudí do práce, škôl a pod. Ako aj napríklad možnosťou nahradiť zásobovanie miest, prostredníctvom nákladných bicyklov.

Samozrejme v prípade systematickej podpory cyklistov sa opatrenia prejavia aj na miere produkcie emisii:-)

Podobne môžeme napríkald rozmýšľať aj o verejnej osobnej doprave.

Uvidíme teda, aká podoba kilmatického zákona sa schváli.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte číslo podľa rovnice(chránime sa pred spam robotmi) * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.