Porovnanie dlžky cyklistickej siete vo vybraných stredoeurópskych mestách

Minulý rok sme vám predstavili porovnanie cyklistickej infraštruktúry vo vybraných Slovenských mestách. Aby sme si ale nenamýšľali, že mestá, ktoré v porovnaní vyšli najlepšie sú cyklisticky priateľské a nemajú už čo zlepšovať, pripravili sme si ešte ich porovnanie s ďalšími európskymi mestami.

Pre porovnanie boli vybraté mestá z Českej republiky a východnej časti Nemecka, ktoré boli pred cca 20 rokmi na približne rovnakej úrovni v oblasti cyklistickej infraštruktúry (nulová štartovacia úroveň). Vybrané mestá však za tento čas značne podporovali cyklodopravu nielen výstavbou infraštruktúry ale aj rôznymi kampaňami. Podiel cyklodopravy na deľbe prepravnej práce v týchto mestách sa tak v súčasnosti pohybuje okolo 16%, vo vybraných Slovenských mestách je pritom iba 0-7%. Z nasledujúceho porovnania súčasného stavu však vidno, že Slovenské mestá za obdobie vyše 20 rokov (od pádu komunizmu) výrazne zaostali v budovaní mestských cyklotrás.

Porovnávané mestá boli vybrané na základe počtu obyvateľov, keďže by bolo zrejme nespravodlivé porovnávať naše hlavné mesto s 97,3 km dlhou cyklistickou sieťou s 1 222 kilometrami (vrátane cykloobojsmeriek a pod.) vo Viedni.

Mesto Bratislava s 415 589 obyvateľmi, tak bolo porovnávané s Lipskom (DE) s 520 838 obyvateľmi. Pre väčšiu objektivitu bol vyrátaný aj cyklistický index, ktorý zohľadňuje aj počet obyvateľov v meste. Vyrátaný bol ako podiel dĺžky cyklistickej siete a počtu obyvateľov.

Fotografie cyklistickej infraštruktúry z Lipska si môžete pozrieť tu, z Bratislavy tu.

Mestá Žilina (81 382 obyv.) a Nitra (78 607 obyv.) boli porovnávané s mestom Pardubice (ČR) s 89 467 obyvateľmi.

Fotografie cyklistickej infraštruktúry z Pardubíc si môžete pozrieť tu, z Nitry tu a zo Žiliny tu.

Mestá Dunajská Streda (22 561 obyv.), Spišská nová Ves (37 767 obyv.) boli porovnávané s mestom Uherské Hradište (ČR) s 25 343 obyvateľmi.

Fotografie cyklistickej infraštruktúry z Dunajskej Stredy si môžete pozrieť tu, zo Spišskej novej Vsi zas tu.

Na záver ešte vzájomné porovnanie všetkých spomenutých miest. Aj z neho je jasné, že Slovenské mestá za zahraničnými v budovaní cyklistickej infraštruktúry výrazne zaostávajú.

Pre lepšiu predstavu o stave cyklistickej infraštruktúry v Slovenských mestách si môžete pozrieť aj pasporty cyklistickej infraštruktúry z roku 2013, ktoré vypracoval VÚD, a.s. pre MDVRR SR.