Dušan Kubička: Cyklotrasy robíme pre nás, pre ľudí, ktorí žijú v Turci

Rozhovor s Dušanom Kubičkom, predsedom združenia TBS JUS v Martine, sme robili ešte v auguste, ale to nič neuberá na jeho zaujímavosti. Prečítajte si o tom, aké je rozvíjať cykloturistiku a cyklodopravu na Turci. 

Jazdíš na bicykli? Cesta, trek, MTB?
Áno, samozrejme. Teraz najmä na trekovom bicykli, keďže horský mi pred dvoma rokmi ukradli.

Koľko najazdíš za rok?
To nie je pre mňa podstatný údaj, nesledujem ho. Sú dni, keď najazdím sto kilometrov a sú dni, keď na bicykel nesadnem. Ale skrátka bicykel používam bežne.

Poďme k veci, čo je to TBS JUS?
TBS je Turčianska bicyklová skupina a JUS je prezývka nášho kamaráta, ktorý sa po tom, ako ho na bicykli pred 20 rokmi zrazil ožratý šofér, stal invalidným dôchodcom. Symbolicky sme združenie nazvali po ňom. JUS má však aj veselšie vysvetlenie – je to skratka pre bicykel ako „jednoúčelový stroj“.

Aké sú vaše hlavné aktivity?
TBS JUS vznikla v roku 1998 a za tých 20 rokov sme sa venovali mnohým veciam, popri podpore bicyklovania aj kultúre, kampaniam a iným aktivitám. Dnes je našim hlavným poslaním rozvoj cyklistickej dopravy v Martine a v Turci. Preto sa do celoštátnych cykloaktivít zapájame len okrajovo.  Venujeme sa najmä nášmu mestu a  regiónu Turiec.

Venujete sa viac rozvoju cykloturistických trás alebo infraštruktúry pre cyklistickú dopravu?
Obom. Sieť našich cykloturistických trás už máme v podstate hotovú, má asi 400 km a snažíme sa ju udržiavať. Je to náročné, ale vnímame to ako náš záväzok. Ešte ťažšie je však rozvíjať cyklodopravnú infraštruktúru, pretože to nie je iba o odbornosti, ale treba na to aj podporu verejnosti a politickú podporu a to je  veľmi ťažké.

Čo to vlastne znamená tvoriť cykloturistické trasy?
Veľa vecí. Je potrebné si najprv pripraviť nejaký koncept. Každý región je charakteristický, každý je iný. Napríklad Turiec je široká kotlina a okolo nej je veniec hôr. Náš koncept preto spočíva v dvoch hlavných trasách, ktoré tvoria okruh  po okraji Turčianskej kotliny. Tieto dve trasy sú jednak prepojené sieťou trás, čím vzniká množstvo variantov, a jednak z nich vedú odbočky hlboko do pekných dolín Malej a Veľkej Fatry. Celkovo ide o kombináciu cestných aj horských trás.

Keď sme si zostavili koncept trás, tak bolo potrebné ich legalizovať, teda získať od vlastníkov a správcov komunikácií povolenie na ich vyznačenie. Pri niektorých úsekoch neboli problémy, ale inde to bolo ťažké, nevedeli sme získať potrebné povolenia, museli sme dlho a náročne vyjednávať či dokonca sme museli nakoniec hľadať iný variant, pretože sme potrebné súhlasy nedostali.

Po legalizácii nasledovalo vyznačenie trás. Nebolo to lacné, treba zaplatiť nielen prácu značkárov, ale aj materiál. Máme 20 mapových panelov, vyše 80 smerovníkov a na každom najmenej 5 smeroviek. Na to všetko treba peniaze. Nehovoriac o tom, že jedna vec je trasy vyznačiť a druhá je udržiavať značenie v dobrom stave. Darí sa nám obnovovať značenie každé 2-3 roky. Jeden rok dve hlavné okruhové trasy, ďalší rok prepájacie kotlinové trasy, ďalší rok zase trasy do dolín. A tak stále dokola. Je to záväzok a musíme ho dodržať.

Kto využíva cykloturistické trasy na Turci?
Cykloturistické trasy nerobíme s vidinou, že sem vďaka nim hneď prídu davy zahraničných turistov. Robíme ich v prvom rade pre nás, pre obyvateľov nášho regiónu a má to význam. Napríklad na akciách, ktoré organizujeme v rôznych mestách a obciach Turca, nám mnohí ľudia potvrdili, že až vďaka našim trasám objavili možnosti bicyklovania v okolí. Takže trasy  využívajú miestni ľudia, čo žijú v Turci a jazdia po celú sezónu, ba teraz už skoro po celý rok. No a vieme, že sem prichádzajú aj ľudia z iných slovenských regiónov, naše trasy sú už známe. Napokon, naše trasy využívajú aj zahraniční cykloturisti, stretávame tu skupinky Poliakov, Čechov a iných. Nemáme presné čísla, ale dobre je to vidieť, keď maľujeme značky – veľmi často sa pri nás zastavujú práve zahraniční cyklisti, vyťahujú mapy, radia sa, kam a kade ísť.
Ale zopakujem, trasy robíme a udržiavame najmä pre miestnych ľudí.

Odkiaľ na to beriete peniaze?
Je to z roka na rok ťažšie. Kedysi bolo viac nadačných grantových programov, ale tých je dnes už málo a je s nimi problém – všetci títo donori chcú iba nové a inovatívne veci, ale nikto nechce podporiť údržbu toho, čo tu už existuje. Takže peniaze získavame najmä vlastnou hospodárskou činnosťou, napríklad značíme na objednávku v iných regiónoch, vyrábame a predávame tričká a iné darčekové predmety a čo takto zarobíme, dávame do údržby trás. Máme dotácie aj od mesta Martin, nie vždy sú však na obnovu značenia. Zvyčajne sú účelovo viazané na niečo iné, napríklad na organizovanie cyklistických  akcií, na obnovu mapových panelov a podobne, na značenie iba zriedka.

Zmeňme tému. Ako to vyzerá s cyklodopravnou infraštruktúrou v Martine? Aké sú v meste podmienky pre cyklistickú dopravu?
Nie je to zlé. Snažíme sa vytvárať sieť mestských cyklotrás a pomaličky to ide. Ale iste by to mohlo byť aj lepšie a uvedomujeme si, že je to na moje tempo príliš pomalé.

Aké sú prekážky rozvoja?
Asi najväčšou prekážkou sú financie. Jednak kvalitné cyklotrasy ako také nie sú lacné, ale väčším problémom je, že nemá zmysel ich robiť po kúskoch, po krátkych úsekoch. Samospráva chce vidieť nejaký výsledok, čo je v našom prípade ucelená trasa z bodu A do bodu B, preto nie je ochotná uvoľňovať peniaze po kúskoch. Lenže na takéto väčšie investície zase v rozpočte peniaze nie sú.
Ďalším problémom je nedostatok dobrých projektantov, je ich málo. Chýba aj politická vôľa, mnohí poslanci radšej podporia vybudovanie desiatich parkovacích miest vo svojom obvode než cyklotrasu, ktorá by spojila dve – tri mestské časti. Mohli by sme pokračovať – vlastnícke vzťahy, policajti… je toho veľa.

Čo sa pri rozvoji infraštruktúry osvedčilo? Čo odporúčaš do iných miest?
Neustále do tejto témy búšiť, byť viditeľný, vytvárať tlak. Keď som prišiel na úrad s témou bicyklovania prvýkrát, tak ma vyhodili. Prišiel som druhýkrát, tretíkrát, znova a znova, až napokon sa to začalo hýbať. Mám taký dojem, že sa chceli Kubičku zbaviť, tak napokon radšej pristúpili na nejaké drobné rozvojové cykloaktivity… Treba byť skrátka vytrvalý a neustále primerane tlačiť.

Je potrebné cyklistickú dopravu prezentovať nie ako izolovanú aktivitu v jednej časti mesta, v jednej štvrti, ale ako projekt, ktorý pospája celé mesto – ale nie naraz. Treba začať  a postupom času budú uspokojovaní obyvatelia ďalších a ďalších štvrtí. A aj keď nie sú hneď peniaze na cyklocestičku z danej štvrte, treba spraviť aspoň cyklopiktogramy či cyklopruhy. Ľudia si tak zvyknú jazdiť na bicykli a budú potom požadovať samostatný cyklochodník.

Za zmienku ešte stojí, že rozvoju cyklodopravy bohužiaľ „pomáhajú“ aj nehody, úrazy či dokonca úmrtia. Vždy, keď sa stane nejaké nešťastie, tak sa rozvíri diskusia o cyklistickej infraštruktúre ako o riešení bezpečnosti premávky.

Pred mnohými rokmi vám pomohlo aj sčítanie cyklistov, nie?
Áno, to bolo veľmi užitočné. Po dvoch – troch rokoch nášho pôsobenia sme videli, že iba kampane a lobovanie nestačia a že potrebujeme fakty. V roku 2001 sme preto spravili veľký niekoľkodňový dopravný prieskum. Mal dve časti – dotazníkový prieskum a sčítanie. Metodika bola takmer vedecky zostavená a osvedčila sa nám. V dotazníkovom prieskume sa ľudia jednoznačne vyjadrili, že chcú cyklistickú dopravu v meste. Respondentov bolo 650, čo je zo štatistického hľadiska a stredne veľkého mesta, ako je Martin, silná vzorka. Sčítanie cyklistov, opäť s dobre premyslenou metodikou, nám zase ukázalo, že hlavnou tepnou je smer sever-juh, ale nemenej dôležité sú aj prepojenia na sídliská.
K výsledkom tohto prieskumu sme pridali ešte skúsenosti z iných miest v iných krajinách, čím vznikla obsiahla a metodicky dobre zostavená štúdia. Začali sme ňou argumentovať a  zrejme ona bola tým konečným impulzom pre mesto, aby začalo vytvárať prvú cyklistickú infraštruktúru. Dôležité je však pripomenúť, že štúdia sama o sebe by nebola tak úspešná, keby jej nepredchádzal ten neustály tlak, neustále pôsobenie, ktoré som spomenul pred chvíľou.

Už druhé volebné obdobie si poslancom mestského zastupiteľstva. Predstavuje to pre rozvoj cyklodopravy nejakú výhodu?
Neviem to spoľahlivo posúdiť, ale myslím si, že keby som v zastupiteľstve neotváral cyklotémy, tak by sme asi neboli tam, kde sme. Určite je výhodou, že ako poslanec mám lepšie možnosti a silnejší vplyv na presadzovanie cyklistických záujmov, keď sa tvorí rozpočet, keď sa tvoria investičné akcie, keď sa rozhoduje, do čoho by mesto mohlo ísť.

V roku 2012 bol v Martine 1. elektronický prieskum o investičných zámeroch a vyhralo budovanie cyklotrás. Ako je to možné?
Nuž, v referende sme sa silno angažovali, presviedčali sme ľudí, aby išli k referendu a aby hlasovali za cyklotrasy. Boli sme vtedy veľmi aktívni a preto sme s cyklotrasami vyhrali.

Pred štyrmi rokmi  bol povolený vjazd cyklistom do pešej zóny v Martine. Aké sú skúsenosti?
Už sme si na to zvykli. Dôležité je, že nie je evidovaná žiadna nehoda a žiadny úraz, spôsobený cyklistami v pešej zóne. Na pešej zóne máme voľný pohyb cyklistov, žiadne cyklopruhy. Na začiatku sa cyklistov v pešej zóne najviac báli rodičia s deťmi. Chápem ich, nebol som iný, keď som mal malé deti. Deti behajú bezstarostne po námestí hore dole a rodičia si mysleli, že cyklisti ich ohrozia. Prax však ukázala, že cyklisti pre deti nepredstavujú nebezpečenstvo a dnes už rodičia aj s deťmi sami bicyklujú v pešej zóne.
Samozrejme, nebolo to také ľahké, robili sme medzi cyklistami osvetu. Spísal som desatoro bicyklovania v pešej zóne, ktoré je na citylightoch na oboch vstupoch do pešej zóny. V desatore som zašiel do detailov – chodec má vždy prednosť, predvídaj pohyb detí, maj prsty pripravené na brzdách a podobne.

Sú už bicykle v pešej zóne definitívne alebo ešte sa to môže zmeniť?
Za posledný rok a pol som nezaznamenal žiadnu snahu o otvorenie tejto témy, takže hádam je to už trvalé.

Veľkou novinkou je cyklotrasa Martin – Vrútky.
Veľmi sa z nej teším. Je akýmsi vyvrcholením našich snáh, dokončí sa ňou súvislá cyklotrasa od južného okraja Martina až do Vrútok. Nová cyklotrasa z Martina do Vrútok bude celá vedená ako samostatná cyklistická komunikácia, dlhá 2.8 km a široká tri metre, bude osvetlená a bude na nej niekoľko zaujímavých riešení. Napríklad samonosná lávka pod mostom bude zasahovať až nad rieku Turiec a bude skonštruovaná tak, že odolá aj storočnej vode. Takýmto riešením sme mimochodom odvrátili výrub 60 stromov. Trasa bude cyklomostom križovať rieku a bude na nej aj oddychová a pikniková zóna pre rodiny s deťmi.

Trasa zásadne zlepší cyklistické spojenie oboch miest, bude križovať iba dvakrát cestu, bude bezpečná. Predpokladáme, že ju cyklisti budú využívať nielen na rekreačné bicyklovanie, ale nepochybne aj na dochádzanie do práce.  Áno, určite bude motivovať ľudí k tomu, aby do práce nešli autom, ale na bicykli.

Na záver nám prezraď, aké sú plány TBS JUS do budúcnosti?
Budeme sa venovať záväzkom, ktoré máme – udržiavanie značenia cykloturistických trás či neustále opravovanie cyklistických rozhľadní, ktoré nepoškodzuje iba počasie, ale aj vandali. Chystáme sa renovovať starú lávku ponad železnicu a Turiec, aby bol zjazdná pre cyklistov. Aj naďalej budeme robiť kampane, pracovať s verejnosťou. Sme v tom úspešní, veď v tomto roku sme vyhrali súťaž Do práce na bicykli.

Budeme robiť aj nové trasy tak, ako sme si to naplánovali v koncepčnom dokumente Cyklotrasy v Martine a okolí. Čaká nás vetva z Martina do priemyselného parku a ďalej až do Sučian. Chodia tam stovky ľudí do práce a chceme im vytvoriť podmienky pre dochádzanie na bicykli. Ďalším veľkým cieľom je rekreačná cyklotrasa po telese hrádze kanála Váhu od Lipovca až do Krpelian.

Dušan, ďakujem za rozhovor.

Ján Roháč, Nadácia Ekopolis


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte číslo podľa rovnice(chránime sa pred spam robotmi) * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.