Cyklistická doprava v kopcovitých mestách? Určite áno!

Naozaj kopcovité mestá nie sú vhodné pre cyklodopravu? 

Pôvodný text: Ida Tange, Európska cyklistická federácia (spolupráca: Daniel Mourek, Česká cyklistická federácia)
Voľný preklad: Ján Roháč, Nadácia Ekopolis

Združenie Auto*Mat  usporiadalo v novembri 2018 seminár o bicyklovaní v kopcovitých mestách. Na seminári sa zúčastnili zástupcovia miest zo Švajčiarska a členovia Európskej cyklistickej federácie z Portugalska a Rakúska. Diskutovali o tejto obtiažnej téme, prezentovali dobré príklady a napokon dospeli k (ne)prekvapujúcemu záveru: kopce nemôžu byť dôvodom nerozvíjania bicyklovania v mestách ako Praha, Bern alebo Insbruck.

Sú teda kopce brzdou rozvoja cyklistickej infraštruktúry? Naozaj nie sú mestá v horských oblastiach vhodné pre cyklodopravu? Na prvý pohľad je fakt ťažké predstaviť si, že by sa v horských mestách Európy vôbec začalo s cyklodopravou. Ak však existuje vízia a použijú sa správne opatrenia, môžu takéto mestá skutočne zvýšiť počet cyklistov a získať významné prínosy pre čistotu ovzdušia, zabráneniu dopravných zápch, zlepšeniu zdravia obyvateľov a pre „obývateľnosť“ miest ako takých.

Ne-cyklisti v Prahe často hovoria „ani sa nesnažme podporovať cyklistickú dopravu v meste ako je Praha, tu ľudia nikdy na bicykli jazdiť nebudú!“ Avšak stúpanie hlavných pražských ulíc je menšie ako 5%, čo umožňuje jazdu na bicykli rýchlosťou okolo 10 km/h. Väčšina mestských častí Prahy je porovnateľná s mestskými časťami švajčiarského Bernu, v ktorom dosahuje podiel cyklistickej dopravy ohromujúcich 15%! V Berne sa pritom takýto nárast dosiahol zatiaľ iba vyznačením cyklopruhov na hlavných uliciach, takže ako hovorí Michael Liebi, riaditeľ odboru pre dopravu bez áut v Berne, „vychádzajúc zo skúsenosti Dánska a Holandska je našim ďalším cieľom vyššia miera separácie cyklistov“.

Kopce nie sú významnou prekážkou

Môže sa zdať, že kopce odrádzajú ľudí od bicyklovania, ale nie je to tak. Ana Pereira, riaditeľka portugalskej spoločnosti Cenas a Pedal, uviedla, že „kopce ako hlavnú prekážku jazdy na bicykli uvádza iba 6% populácie. Oveľa významnejšou prekážkou je chýbajúca cyklistická infraštruktúra“.  Vratislav Filler z Auto*matu pripomenul, že jazda do kopca nie je namáhavejšia ako napríklad jazda v silnom protivetre a že významnými faktormi, ktoré sťažujú jazdu do kopca, sú nekvalitný povrch a silná premávka.

Martin Blum, riaditeľ Mobilitnej agentúry Mesta Viedeň (a člen programu ECF Mestá a regióny pre cyklistov) je tiež presvedčený, že kopce sú iba jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú bicyklovanie. Ďalšími sú cyklistická infraštrutúra, atraktivita ulíc a verejných priestranstiev a tiež aj celková cyklistická kultúra mesta a krajiny. Vo Viedni kopce v žiadnom prípade nie sú výhovorkou pre nepodporu bicyklovania. Aj keď cyklistický potenciál Berlína alebo Kodane je azda vyšší, keďže sú to rovinaté mestá, vo Viedni je ešte stále veľa priestoru pre ďalší rozvoj cyklistickej dopravy.

Najprv si vytvorte víziu, ktorú potom napĺňajte

Medzinárodné skúsenosti, prezentované na seminári, hovoria jasnou rečou. “Cyklistická infraštruktúra v horských častiach mesta má význam iba vtedy, keď je súčasťou celkového konceptu ukľudňovania dopravy, sprevádzaného službami pre cyklistov a presadzovaním  dopravy bez áut„, povedal Roland Romano, hovorca rakúskej Radlobby (člen ECF). Vychádzajúc z bernských skúseností už spomenutý Michael Liebi z Bernu uviedol, že „hlavným cieľom by nemal byť len prostý nárast podielu cyklistickej dopravy, ale skôr umožnenie bicyklovania všetkým cyklistom.“ Z prezentácií a diskusií na seminári sa ukázalo, že najlepším spôsobom presadzovania cyklistickej dopravy je rešpektovanie bicyklovania ako atraktívnej a užitočnej formy dopravy, prinášajúcej európske mestá bližšie k nulovým emisiám, lepšiemu ovdzušiu a k udržateľnejším a príjemnejším verejným priestranstvám.

Na dosiahnutie takejto vízie sú však potrebné konkrétne kroky. Môže ísť napríklad o širšie cyklopruhy v kopcovitých úsekoch cyklotrás alebo umožnenie jazdy v protismere pre obídenie strmých úsekov. Je treba investovať do lávok, do rôznych výťahov (ako napríklad v Trondheime alebo Luxemburgu) alebo viesť trasy síce dlhšou, ale menej stúpajúcou cestou, ako napríklad v Prahe.

Pomáhajú moderné technológie

Významným nástrojom cyklodopravy v kopcoch sú elektické bicykle, ktoré podľa Martina Bluma „umožňujú šliapať do kopca bez námahy“. V Madride bola v roku 2014 spustená prvá schéma zdieľania výhradne e-bicyklov BiciMad. Ukázalo sa, že lepšie než obmedzenie bike-sharingu do rovinatých častí miest, je poskytnúť obyvateľom Madridu elektrické bicykle a motivovať ich tým k tomu, aby na dochádzanie do práce v kopcovitých oblastiach nepoužívali autá. Podobne aj v Lisabone sa doplnenie flotily zdieľaných klasických bicyklov GIRA eletrickými bicyklami ukázalo ako krok správnym smerom.

Elektrické bicykle nepredstavujú jediný možný spôsob využívania nových technológií na uľahčenie cyklistickej dopravy v kopcoch. Aplikácia Horizontal Cities  využíva kvalitné topografické dáta na nájdenie trás najmenšieho odporu, medzi nimi aj trasy s najmiernejším stúpaním. Prispieva tým k odbúravaniu predsudku, že mestá s veľkými prevýšeniami nie sú vhodné pre cyklistickú dopravu. Aplikácia dnes umožňuje takúto navigáciu v Lisabone, Bruseli, Madride, Berlíne a Zurichu.

Takže áno, kopcovité mestá sú bezpochyby vhodné pre cyklistickú dopravu. S využitím inovatívnych metód uľahčenia jazdy do kopca sú perspektívy rozvoja bicyklovania v kopcovitých  mestách Európy nedozierne.

Článok vám priniesla Platforma nemotorovej dopravy.
Link na pôvodný článok (angličtina).