Čo sa v Európskej únii pripravuje pre cyklistov?

Cyklodianie v EÚ sledujeme málo, ale je dôležité aj pre Slovensko

Je nepochybné, že Európska únia a jej inštitúcie ovplyvňujú rozvoj bicyklovania v Európe pozitívnym smerom. Jej úloha na Slovensku je často podceňovaná, či dokonca zatracovaná, pretože si EÚ často spájame s prehnanými reguláciami a nariadeniami. Opak je však pravdou a v skutočnosti je problémom neschopnosť Slovenska jednoducho využívať to, čo EÚ umožňuje. Naši úradníci nám to komplikujú nad rámec požiadaviek či regulácií Únie.  Často sme skrátka pápežskejší ako pápež.

Bližšie k cestám bezpečným pre chodcov a cyklistov

V ostatných týždňoch sme na únijnej pôde zaznamenali niekoľko zaujímavých  noviniek. Asi najzaujímavejšou je už definitívne schválenie novely smernice RISM o riadení bezpečnosti transeurópskej cestnej infraštruktúry. Táto smernica určuje, ako majú členské štáty navrhovať, stavať a prevádzkovať transeurópske cesty tak, aby boli bezpečné. Doteraz sa ako o „bezpečnosti“ uvažovalo najmä o bezpečnosti pasažierov motorových vozidiel. Avšak 21. februára 2019 sa členské krajiny dohodli s Európskym parlamentom na novele RISM, ktorá z nášho pohľadu až revolučne určuje, že pri navrhovaní, výstavbe a prevádzke ciest sa musí zohľadňovať aj bezpečnosť chodcov a cyklistov. Európska komisia dostala za úlohu vypracovať kritériá bezpečnosti zraniteľných účastníkov premávky, ktoré bude treba dodržiavať pri stavbe a rekonštrukcii významných ciest tak, aby neboli nebezpečné pre cyklistov a aby pre nich nevytvárali prekážky.

Aj keď smernica sa týka „iba“ transeurópskej cestnej siete (zjednodušene ide najmä o diaľnice a rýchlostné cesty), tak okrem priameho dopadu na výstavbu nových ciest (napr. nutnosť cyklopodjazdov, cyklolávok a pod.) má aj významný nepriamy dopad – ukazuje slovenským úradníkom, projektantom a dopravným inžinierom, že bezpečnosť chodcov a cyklistov je témou až takou dôležitou, že sa presadzuje na tej najvyššej európskej úrovni. Je teda iba na nich (a na nás, aby sme to vyžadovali), aby si konečne prestali pod pojmom „bezpečnosť cestnej premávky“ predstavovať iba bezpečnosť pasažierov motorových vozidiel a začali zohľadňovať aj bezpečnosť chodcov a cyklistov ako rovnocenných účastníkov cestnej premávky a nie iba ako trpeného otravného hmyzu.

Popri iných novinkách v RISM zaujalo aj zaradenie počtu cyklistov a chodcov medzi údaje, ktoré je potrebné zbierať pri posudzovaní cestnej infraštruktúry. Vytvára to dobrý základ pre rozhodovanie na základe faktov a nie dojmov.

Bezpečnejšie pre cyklistov a chodcov budú aj autá

Ďalšou novinkou z dielne EÚ, ktorá sa pripravuje, je zvýšenie bezpečnosti motorových vozidiel pre chodcov a cyklistov. Podľa pravidiel, ktoré už schválil Výbor EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov (a ich schválenie v samotnom Európskom parlamente sa predpokladá), nové autá, ktoré budú predávané v Európskej únii, budú musieť byť vybavené nasledovnými technológiami:

  • inteligentný rýchlostný asistent – zariadenie, ktoré buď priamo zabráni prekročeniu rýchlostného limitu na danom úseku cesty alebo aspoň upozorní vodiča, že ho prekračuje;
  • automatický brzdový assistent, ktorý okrem iných požiadaviek bude musieť vedieť reagovať na vstup chodca alebo cyklistu do jazdnej dráhy vozidla;
  • eliminácia slepých uhlov nákladných vozidiel (t.j. zlepšenie výhľadu z kabíny vodiča);
  • automatická detekcia chodcov a cyklistov pre nákladné vozidlá.

Potrebné nariadenia musia byť ešte prijaté Európskym parlamentom a potom budú predmetom rokovaní medzi EP, Európskou komisiou a členskými štátmi. Predpokladá sa však, že sa neobjavia zásadné námietky. Veď podľa kvalifikovaných odhadov zachránia tieto technológie na európskych cestách 25.000 životov v najbližších 15 rokoch po ich uvedení do platnosti.

Bicyklovanie v zákonoch o eurofondoch

Výpočet zaujímavých noviniek pokračuje. Zásadnou vecou pre nás, cyklistov, ak sa podarí (a ona sa podarí), je explicitné spomenutie bicyklovania v pripravovaných zákonoch o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Európskom kohéznom fonde v programovacom období 2021-2027. Doteraz sa bicyklovanie v takejto vysokej legislatíve nijako nespomínalo, avšak Výbor EP pre regionálny rozvoj schválil, aby medzi merateľnými výstupmi projektov, podporených z fondov, bol parameter „vytvorená samostatná cyklistická infraštruktúra“ a medzi merateľnými indikátomi „počet užívateľov samostatnej cyklistickej inaštrutúry“. Podpora cyklistiky je v návrhoch vyjadrená aj nepriamo, napríklad volaním po zelenej infraštruktúre vo funkčných mestských oblastiach či po rozvoji malej mestskej mobility. Ide zatiaľ  iba o legislatívu v príprave, ale všeobecne sa predpokladá, že potrebné kroky pre definívne prijatie zákonov sa udejú ešte do májových eurovolieb a že procyklistické zmienky z nich už nevypadnú.

Mimochodom, podľa návrhov Európskeho parlamentu by v budúcom programovacom období malo ísť 300 miliónov eur na podporu udržateľného turizmu.  Skúsenosti ukazujú, že cykloturistika je v ponímaní Európskej komisie silnou zložkou udržateľného turizmu a tak je predpoklad, že týmto smerom sa podarí zacieliť slušný balík peňazí. Keď to premeníme na drobné, tak by mohlo ísť najmä o rozvoj trás EuroVelo, služieb priateľských k cyklistom a možno aj cezhraničnej cykloturistickej spolupráce.

Žiadne povinné poistenie pre e-bajky

Ďalšou vecou, na ktorej sme sa zo Slovenska aj aktívne podieľali, bolo vylúčenie e-bicyklov (250W, 25 km/h) z povinnosti mať uzavreté povinné zmluvné poistenie. Európska komisia to navrhovala, ale v príslušnom Výbore EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa sa (aj s našim prispením) podarilo prelobovať vyradenie e-bicyklov z tejto pripravovanej povinnosti a už to tak schválil aj Európsky parlament. Ešte to bude predmetom rokovania medzi EP, EK a členskými štátmi a je pravda, že to ešte nie je isté, ale je to na dobrej ceste.

… a čo my s tým?

Iste mnohí z vás namietnu, že o čom to točím,  Brusel je ďaleko, sú to byrokrati a strážia iba správnu krivosť banánov. Nie je to však tak. Európska únia poskytuje členským štátom v zásade veľkorysú pomoc a asistenciu a to dupľom štátom, ako je Slovensko, ktoré stále ešte zo spoločnej pokladne berie viac, ako do nej dáva. Našim problémom však je, že Slovensko nie je schopné výhody, poskytované úniou, efektívne využiť.  Navyše, špecificky  pri nemotorovej doprave, nechcú slovenskí úradníci a politici pochopiť, že bicyklovanie a pešia doprava sú súčasťou riešenia a nie jeho brzdou. Ak môžu európske zákony a peniaze použiť na rozvoj bicyklovania naprílad Dáni či Taliani, tak môžu ju použiť aj Slováci – ak chcú. Chcú?
Situáciu ešte komplikuje aj to, že slovenská verejná správa využívanie únijných výhod nebetyčne komplikuje ďaleko nad rámec unijných požiadaviek. Je teda na nás, na profesnej a občianskej spoločnosti a na samospráve, aby sme trvali na to, aby sa vyššie spomenuté nariadenia a príležitosti na Slovensku uplatnili. Na to treba našu spoluprácu, koordináciu a súčinnosť. Dáme to?

 

Mimochodom, prijatie opísaných opatrení je výsledkom práce Európskej cyklistickej federácie ECF, ktorej aktívnymi členmi zo Slovenska sú Nadácia Ekopolis, Cyklokoalícia a Slovenský cykloklub . Tieto tri organizácie reprezentujú našu krajinu v tejto najvýznamnejšej cyklistickej organizácie na svete a síce malým, ale spoľahlivým dielom prispievajú aj k rozvoju bicyklovania na európskej úrovni.

Článok vám priniesla Platforma nemotorovej dopravy. 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte číslo podľa rovnice(chránime sa pred spam robotmi) * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.