Bicyklovanie je vitamínom dopravy

Rozhovor s Vierou Štupákovou, podpredsedníčkou združenia Kostitras, koordinátorkou EuroVelo 11 na Slovensku  a centra CYKLOPO pri krajskej organizácii cestovného ruchu Severovýchod Slovenska.

Viera, bicykluješ? Cestný, trekový či horský bicykel?

Všetky.

Koľko kilometrov ročne?

Tak tritisíc.

Do práce či len tak hobby?

Všade.

Poznám ťa už dlhé roky ako šéfku občianskeho združenia Kostitras, ale teraz sedíme na pôde Krajskej organizácie cestovného ruchu Severovýchod Slovenska. Tak na akých stoličkách vlastne teraz sedíš?

Kostitras, KOCR a koordinácia EuroVelo 11. A popritom všetkom som stále aktívnou cyklistkou, ešte stále ma baví bicyklovanie.

Poďme od začiatku. Čo je Kostitras?

Kostitras je matuzalémom cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku. Začali sme v roku 1993 ako skupina nadšencov, v 1995 sme založili občianske združenie Prešovská bicyklová skupina Kostitras. Chceli sme, aby sa cyklisti v meste Prešov mohli pohybovať bezpečne a aby im bola venovaná pozornosť. Postupne sa naša činnosť rozšírila na celý Prešovský a neskôr aj na Košický kraj a počas asi piatich rokov sme boli aktívni aj na medzinárodnej scéne, keďže sme stáli pri zrode Karpatskej cyklocesty cez 5 krajín Karpatského oblúku. Dnes sme v oblasti mestskej cyklodopravy aktívni v meste Prešov a pri značení cykloturistických trás a budovaní drobnej cykloturistickej infraštruktúry sme aktívni na celom východnom Slovensku.

Prešov je známy budovaním cyklistických komunikácií, je ich tu vidieť stále viac a viac. Koho je to dnes aktivita? Mesta, Kostitrasu alebo niekoho iného?

Zažila som v tomto meste už veľa vlád. Spočiatku úradníci neboli aktívni, hovorili, že nebudú stavať cyklotrasy pre Štupákovú a jej päť kamarátov. Postupne sa to však menilo, robili sme veľa kampaní a vysvetľovania, pomáhali sme mestu pripravovať potrebnú dokumentáciu a zhruba niekedy od roku 2014 už bolo mesto pripravené na čerpanie zdrojov. Dnes je už mesto v tomto samostatné a tak sa naše aktivity vrátili od projektovania späť ku koreňom. Opäť robíme akcie pre cyklistov, staráme sa o nich, presadzujeme ich záujmy  a povzbudzujeme ku jazde na bicykli. Keď je nejaký problém, niečo, čo treba pre cyklistov riešiť, tak pripravíme vhodné podujatie, na ktoré zavoláme úradníkov a poslancov mesta, povieme, čo cyklisti chcú, vyvoláme diskusiu a buď danú vec dosiahneme alebo nie a podľa toho postupujeme ďalej.

Odborná a projektová činnosť sa už z Kostitrasu presunula do rozvoja Eurovelo 11 a do krajskej organizácie cestovného ruchu.

Povedala si, že sa staráte o cyklistov. Čo to znamená?

Vieš, plánovanie a infraštruktúra, to je jedna oblasť. Ale nemenej dôležitou je osveta, budovanie povedomia o tom, že cyklisti sú pre dopravu liekom, vitamínom. Je to niečo, o čo sa musíme starať a ďakovať všetkým ktorí sa rozhodnú pre bicykel. Proste hovoríme nahlas „Ste super, že jazdíte!“ . Cyklisti nie sú socky, ale skrátka ľudia s uvedomením, že chcú mať lepší život. A to  v Kostitrase robíme.

Čo to znamená v praxi?

Napríklad raňajky pre cyklistov. Napečieme parádne koláče, vezmeme baristu, čo robí najlepšiu kávu na svete, postavíme sa ráno o šiestej na cyklotrasu a každému cyklistovi ponúkneme kávičku, koláčik, jabĺčko, povieme mu „Ďakujeme, že jazdíte“. Ak nemá čas, dáme mu balíček, nech si na nás spomenie v robote a povie aj ďalším. Reakcie sú úplne fantastické!

Alebo opravy bicyklov. Bežný človek, štandardný cyklista, nevie, ako si opraviť poruchu či obyčajný defekt. A tak pri obľúbených kaviarňach rozložíme náradie, opravujeme, nastavujeme, mažeme prítomné bicykle, ich majitelia nám pozerajú na prsty a učia sa to.

Máme hudobnú skupinu Cyklišťanka, ktorá hrá na neočakávaných miestach cyklotrás a cyklisti sa potešia. Premietame filmy s cyklistickou a dopravnou tematikou. A tak ďalej…

Má Prešov koncepciu cyklotrás?

Áno, v roku 2014 bol prijatý generel cyklistických trás. Vypracoval ho architektonický ateliér a ja som strážila prípravu práve z pohľadu cyklistov.

Postupuje mesto podľa tohto generelu?

Áno, všetky trasy, ktoré sa realizujú, a je ich veľa, sú v súlade s týmto generelom.

Zaujímajú sa o cyklodopravu prešovskí poslanci?

Nikto z nich nemá s cyklodopravou nejaký vážny problém. Iste, vždy sa nájdu aj takí, ktorých to vôbec nezaujíma a určite nie všetci poslanci úplne odborne rozumejú, o čo ide. Záujem je viditeľný najmä u mladších poslancov a poslankýň, ktorí cestujú alebo žili v zahraničí a chcú, aby aj ich mesto vyzeralo dobre.

Bicyklujú Prešovčania?

Stále viac a viac. Máme aj čísla, Výskumný ústav dopravný robil počítanie cyklistov a ich počet na hlavných cyklistických ťahoch bol viac ako 1200 cyklistov denne. Vizuálne je to v uliciach veľmi vidieť. Kdekoľvek sa dnes pozrieš po meste, všade vidíš cyklistov. Muži, ženy, deti.

Aké sú skúsenosti s voľným pohybom cyklistov v prešovskej pešej zóne?

Pozitívne. Pešiu zónu tu už máme dlhé roky a ak sa dobre pamätám, tak sme tu mali iba jeden úraz a aj to nie fyzický, ale vážne preľaknutie sa.

Poďme hlbšie do regiónu. Ako hodnotíš situáciu v mestskej cyklistike v iných mestách východného Slovenska?

Nuž, Prešov je vpredu, bicyklovanie sa tu rozvíja už dlhé roky a je to skrátka vidieť. Ale viem, že primátori a starostovia sú cyklistickej doprave naklonení, aj keď niekedy ide skôr o pocitovú ako odbornú rovinu.

Dobre ide Poprad, ktorý sa snaží prepájať mesto s okolitými dolinami a tiež s podhorím Tatier. Sú pripravené projekty a už sa aj stavia trasa smerom na Kežmarok, Spišskú Belú, až do Ždiaru. V každom väčšom meste sa stavia či aspoň pripravuje nejaká cyklotrasa, v Bardejove, Svidníku, Stropkove, Humennom… Je to pritom celé otázkou pohľadu. Začínala som v roku 1993, vtedy sme mali veľkú NULU všade takže v porovnaní s týmto obdobím vidím pozitívny posun.  Ale chápem, že ak to niekto porovnáva s obdobím posledných dvoch-troch rokov, tak až tak veľký progres nie je vidieť.

Čo sú podľa teba najväčšie brzdy či prekážky rozvoja cyklistickej dopravy na východnom Slovensku?

Je málo zručných a zdatných projektantov. Dopravní inžinieri vedia naprojektovať cesty medzi dedinami cez pole, ale pri riešení intravilánu im to zatiaľ nejde. Križovatky, mestská cyklistická infraštruktúra… na to máme málo kvalitných projektantov. Nevedia to, majú málo skúseností a majú toľko inej roboty, že nehľadajú riešenia pre cyklistickú dopravu. Veľa z nich nevie po anglicky a väčšina materiálov o moderných riešeniach je pritom v angličtine… Naše Technické podmienky nie sú dostatočne implementované v navrhnutých riešeniach – predovšetkým v križovatkových priestoroch.

Rozumejú potrebám cyklistickej dopravy úradníci a zastupiteľstvá? Je verejná správa pripravená na cyklistickú dopravu?

Ako kde. Niekde sa spolupracuje veľmi dobre inde si myslia, že sú najmúdrejší na svete a nedajú si od nikoho poradiť. Ak povedomiu verejnej správy vo vyspelých krajinách, napríklad v Nemecku, priradíme 100%, tak u nás je to 30%.

Aké máte skúsenosti s Políciou SR?

V Prešove nemáme negatívne skúsenosti. Naši policajti sú cyklisti a tak vnímajú situáciu, chápu aj druhú stranu veci.

Spomenuli sme prekážky rozvoja. Čo sa však, naopak, osvedčilo?

Už som to spomenula: osveta, zvyšovanie povedomia, starostlivosť o cyklistov. Osvedčilo sa ďakovanie ľuďom, že jazdia. To je úplne super, to je to kľúčové.

Dôležité je poznať sa s úradníkmi a pravidelne s nimi komunikovať. Účinné je pôsobenie na sociálnych médiách, na ktorých sa naši ľudia sa zapájajú do diania.

Zmeňme tému. Čo je EuroVelo 11?

The beast of the East! Beštia Východu! Ale vážne, je to jedna z európskych diaľkových trás EuroVelo, ktorých sieť spravuje Európska cyklistická federácia. Z troch trás EuroVelo na Slovensku bude EuroVelo 11 tou najdlhšou, bude dlhá až 200 kilometrov.

Dlho sme o tom iba hovorili. V roku 2012 sme však pre Prešovský samosprávny kraj vypracovali technickú štúdiu cykloturistických trás v slovensko-poľskom pohraničí a navrhli sme tam aj umiestnenie EuroVelo 11. Myšlienka sa ujala, chytil sa toho aj Košický samosprávny kraj a vypracoval štúdiu uskutočniteľnosti EuroVelo 11 na jeho území. Dozvedela sa o tom Komunitná nadácia Veľký Šariš, ktorá nás požiadala, aby sme podobnú štúdiu pripravili aj pre Prešovský kraj. A čo je ešte lepšie, podporili to aj súkromné firmy Milk-Agro a  Pivovar Šariš. Prejavil sa ich lokálpatriotizmus a zanietenie pre cyklistiku.

Ako to bude vyzerať?

Rada vravím, že to bude naša cyklodiaľnica. S prípravou sme začali v roku 2013, ide to pomaly, veď príprava diaľnice dá vždy časovo zabrať, nie? Dnes už má celý úsek pevne danú trasu, zmeny už budú iba minimálne. Robíme na tom, aby sme v Prešovskom a Košickom kraji mali trasu pripravenú až po úroveň stavebného povolenia pre samostatné cyklistické komunikácie. Na niektorých úsekoch sa už aj začína stavať, niektoré obce na trase získali dotácie z IROP a z Interregu. Niektoré časti, asi 20% z celkovej dĺžky, sú už aj hotové, napríklad pri Čani či úsek Prešov – Veľký Šariš. Ďalšie sú v realizácii do roku 2020.

Samozrejme, že tam kde je to možné využívame aj miestne a účelové komunikácie. Ak tam chodí trebárs 50 áut denne, je zbytočné stavať niečo nové.

Čo vlastne treba spraviť, aby sa z pásu poľa či z priekopy pri ceste stala samostatná cyklotrasa?

Najprv treba ísť do terénu, navrhnúť si dva-tri varianty, zistiť, či sú alebo budú prejazdné a aké sú na nich vlastnícke pomery. Potom vyberieme najvhodnejšiu alternatívu a necháme ju schváliť príslušnými zastupiteľstvami, aby povedali „Ideme do toho!“. Potom sa rokuje s vlastníkmi a ak predbežne súhlasia, tak sa vypracuje projektová dokumentácia. Na tú samozrejme treba zohnať peniaze… Treba potom získať najprv územné rozhodnutie a po ňom stavebné povolenie, pre ktoré už treba mať vyriešené aj vlastnícke vzťahy. Nemusíš byť vlastníkom pozemku, môže ísť aj o prenájom, vecné bremeno, foriem je viac. Vyzerá to jednoducho, ale pozostáva to z množstva drobných krokov. Geodetické zamerania, projektanti, povolenia, zmeny územných plánov, to všetko chce veľa peňazí a veľa času. Keď je stavebné povolenie a peniaze, môžeme začať stavať.

A toto všetko ste na budúcej trase EuroVelo 11 absolvovali?

Na rôznych úsekoch sme v rôznych štádiách – štúdie uskutočniteľnosti definovali koridor v celej dĺžke, pre územné rozhodnutie je pripravená polovica trasy. 35 km má vydané aj stavebné povolenie, na nich sa začína stavať. Ako som spomínala, trasa vedie aj po existujúcich komunikáciách, ktoré však spĺňajú kritériá EuroVelo pre maximálne intenzity vozidiel. Na nich nie je potrebné absolvovať tieto procedúry.

Aké máte pri týchto procesoch skúsenosti s veľkými hráčmi – samosprávy, veľkí vlastníci a pod.?

Snažíme sa čo najviac využívať štátne pozemky, ktoré sú vo vlastníctve štátnych inštitúcií – železníc, lesov či vodohospodárov. Predsa len by to malo byť s nimi jednoduchšie ako so súkromnými vlastníkmi. Rokuje sa s nimi dobre, ale keď prídeme ku konkrétnym krokom, tak sa objavujú prekážky. Napríklad niekedy sa tieto štátne podniky správajú ako komerčné firmy a požadujú odkúpenie či prenájom za vysoké trhové ceny. Dobré je to Slovenským pozemkovým fondom, ktorý zdarma prevedie daný pozemok do vlastníctva obce, ak je cyklotrasa v územnom pláne v zozname verejnoprospešných stavieb. Už sme prostredníctvom ZMOS iniciovali rokovania, aby k tomu podobne pristupovali aj ostatné štátne podniky, ale je to iba v začiatkoch a nie je jasné, ako to dopadne. Trápi to však staviteľov cyklotrás na celom Slovensku a preto si myslíme, že by sa to malo pretaviť do legislatívy. A to nie je jednoduché.

Cítite pri tom všetkom vôbec nejakú podporu centrálnych orgánov?

Nuž, pozri, keby neboli štrukturálne fondy, dalo by nejaké ministerstvo peniaze na budovanie cyklotrás? Nie. Ako je napĺňaný prijatý finančný mechanizmus na podporu cyklodopravy? Nijako. Keby to v Bratislave naozaj chceli naozaj riešiť, tak by sa to už iste pohlo aj s majetkovými vzťahmi štátnych organizácií pri verejnoprospešných stavbách. Prečo na to úradníci či politici netlačia?

Kto budú hlavní užívatelia EuroVelo 11? Pre koho ju tvoríte?

Nuž, aj keď je to súčasť diaľkovej trasy, iste ju nebudú používať cyklisti, ktorí idú z Nórska do Atén. Vieme totiž, že diaľkových cyklistov sú iba 3% zo všetkých cyklistov a tak tento segment nie je významný. Trasa EuroVelo je pre nás dôležitá preto, lebo spája tri významné funkcie – dopravnú, turistickú a rekreačnú. Je to dopravné prepojenie obcí pre miestnych obyvateľov, pre ich dochádzku do práce či do školy či pri lepší prístup k hromadnej doprave. No a je to aj kostra pre voľno časové aktivity, pre výlety a podobne.

No a keď sme už pritom, Košický a Prešovský kraj majú svoju koncepciu cykloturistických trás?

Košický kraj má koncepciu cyklistických komunikácií, na ktorej sme ako Kostitras spolupracovali. Prešovský kraj takúto koncepciu tvorí práve teraz a bude hotová do decembra. No a keď bude hotová koncepcia, pripravíme stratégiu, t.j. ako túto koncepciu realizovať v praxi.

Ide o dokumenty spoločné pre cyklistickú dopravu a cykloturistiku?

Áno, tak sa to snažíme vnímať. Hľadáme prieniky a nie rozdiely.

Si cyklokoordinátorkou krajskej organizácie cestovného ruchu. Nepoznám inú KOCR, ktorá by mala zriadený tento post. Ako k tomu došlo?

KOCR chápe, že cykloturistika je živý trend. Cyklistov je vidieť úplne všade, paradoxne čím ďalej na východ, tým drahšie bicykle vidíš. Je otázkou krátkeho času, že sa počet cyklistov začne zvyšovať vďaka ešte viac elektrickým bicyklom. KOCR to všetko vidí a je pripravená reagovať na nové trendy.

Ako to v týchto dvoch krajoch vyzerá s cykloaktivistami? Sú tu nejaké občianske organizácie, ktoré sa snažia ťahať veci dopredu?

Je ich tu veľa. Sú tu organizácie, ktorí sa sústreďujú na organizovanie podujatí, máme tu veľa bajkerských organizácií, ktoré riešia traily a bikeparky, máme tu cykloturistických značkárov. No a máme aj samosprávy, ktoré chcú mať cyklotrasy a pre lepšiu spoluprácu sa spájajú v špecifických združeniach. Pravdou však je, že vo väčšine miest žiadne občianske cyklistické organizácie nepôsobia.

Majú občianske organizácie kapacitu a reálny vplyv?

Niektoré áno. Silná je napríklad prešovská SLOMBA, ktorá stavia singletracky. Vplyvné je aj Združenie pre rozvoj horskej cyklistiky v Spišskej Belej, dobre pracuje Cyklovňa v Starej Ľubovni, tradične aktívny je Fénix Snina a sú aj ďalšie.

Poďme späť do Prešova. Máte tu veľkú novinku, Cykloželezničku. O čo ide?

Cykloželeznička je mňam, je perfektná! Je to nová sedemkilometrová, tri metre široká samostatná cyklotrasa z Prešova až takmer na Sigord, vedúca po telese zrušenej lesnej úzkokoľajky.  Doteraz tam bola iba nebezpečná cesta, po ktorej chodí množstvo áut a medzi nimi stovky cyklistov. Chodia sa tade kúpať a člnkovať na Sigord, je to prístupová trasa do cyklisticky a turisticky veľmi atraktívnych Slanských vrchov.

Odkiaľ sú peniaze a kto je investor?
Pred mnohými a mnohými rokmi sa touto myšlienkou začala zaoberať Polka Sejková a dotiahla ju do pokročilej fázy. Od samého začiatku sme sa snažili, aby sa tento projekt dostal medzi priority mesta, čo sme napokon aj dosiahli. No a mesto zase po dlhej dobe a ďalších prekážkach nakoniec získalo peniaze z IROP. Ľudia sa na to veľmi tešia, pretože trasa vedie úplne mimo tej frekventovanej cesty. Otvára to nové možnosti pre rekreačných cyklistov, pre rodiny s deťmi a tiež pre dochádzanie do práce. Mám veľkú radosť!

Máte tu v Prešove aj ďalšie cyklonovinky?

Teší ma nový cykloprístrešok, ktorý v septembri otvárame tu na krajskom úrade. Krytý priestor pre 14 bicyklov bude určený pre zamestnancov úradu aj pre verejnosť.

Na záver trochu menej formálne. Aký výlet by si odporúčala cykloturistom v okolí Prešova?

Určite výlet na Dubník a potom na opálové bane. Je to pre trekingové bicykle, vedie to cez Sigord, kde sa dá občerstviť a odpočinúť, na trase sú krásne výhľady. Ale mám tu ešte lepšiu ponuku!

Akú?

V KOCR sme vybrali šesť cykloturistických trás v šiestich najvýznamnejších pohoriach kraja – Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Levočské vrchy, Pieniny, Slanské vrchy a Poloniny. Týchto šesť trás prešlo šesť cyklistov a cyklistiek, ktorí predstavujú rozličné typy cyklistov. Ich autentické dojmy, ako aj podrobnosti o šiestich trasách, nájdete na www.cyklopo.com . Nie sú to žiadne reklamné texty, sú to pravdivé informácie s ľudskou tvárou.

Tento náš projekt má svoju hlbšiu podstatu. Nechceme propagovať tisícky kilometrov trás, ktoré tu máme, nechceme ľuďom podrobne hovoriť, že čo majú kde robiť. Robíme to inak. Ponúkame im len tie trasy, pri ktorých sa vieme zaručiť, že sú dobré, bezpečné a atraktívne. Vieme, že ľudia chcú objavovať nové veci a nové zážitky a tak týchto 6 trás využijú ako základ pre početné ďalšie cyklistické výlety.

Ďakujem za rozhovor.

Rozhovor sa uskutočnil na konci augusta 2018 a vyšiel v septembrovom čísle e-magazínu Cyklistická doprava. 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte číslo podľa rovnice(chránime sa pred spam robotmi) * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.