Ako je na tom cyklodopravná infraštruktúra v Trnavskom kraji?

Cyklodopravná infraštruktúra v Trnavskom kraji sa rozvíja, aj keď stále sme iba na začiatku.

Text a foto: Marián Kasala, SCK Bicyglo Trnava

Z pohľadu využitia bicykla ako dopravného prostriedku je možné konštatovať, že predovšetkým v posledných rokoch je vidieť výrazný rozvoj cykloinfraštruktúry v  krajskom meste Trnava. Tento fakt sa prejavil i v pozorovateľnom náraste cyklistov využívajúcich bicykel predovšetkým ako dopravný prostriedok na zabezpečenie bežných činností (dochádzanie do práce, resp. školy, nákupy…), ale i ako nástroja na oddych a relax v rámci mesta. Pre rozvoj dopravy má mesto spracovaný Generálny dopravný plán mesta Trnava, kde je zapracovaná i cyklodoprava. V roku 2007 bol podiel cyklistickej dopravy v meste v objeme 6,6%.

Celková dĺžka navrhovanej siete cyklistických komunikácií je cca 120 km. Ku koncu roka 2018 bola k dispozícii sieť s dĺžkou 20 km. Medzi najvýznamnejšie úseky, ktoré boli zrealizované v posledných piatich rokoch, patrí Kamenná cesta 1500 m, Rybníkova 500 m, Cukrová 700 m, Trstínska 800 m, Šrobárova 300 m, Hlboká 900 m.

Trnava. Veterná ul.
Trnava. Hlboká ul.

V nasledujúcom období je v pláne Bučianska 600 m, Piešťanská 600 m, Spartakovská 700 m, J. Bottu 1300 m a mnohé ďalšie. Všetky tieto spomenuté úseky majú spracovanú projektovú dokumentáciu. Mesto má momentálne k dispozícii projektovú dokumentáciu o celkovej dĺžke 20 km mestských cyklotrás. Limitným faktorom realizácie sú financie a vysporiadanie pozemkov.

Okrem investícií do primárnej cykloinfraštruktúry sa mesto zameriava i na sekundárnu cykloinfraštruktúru. Z prostriedkov EU – program IROP sa má v bezprostrednom okolí železničnej a autobusovej stanice vybudovať tzv. „cyklo veža“ – parkovací dom pre bicykle na zabezpečenie bezpečného zaparkovania vyše stovky bicyklov. Od 1. marca 2019 bola spustená ostrá prevádzka tzv. bikesharingu – systém zdieľaných bicyklov s názvom „Arboria bike“, čo je spoločný projekt mesta Trnava a spoločnosti Lucron. Jedná sa o elektrobicykle s virtuálnymi stanovišťami, ktorých je momentálne v meste k dispozícii 71. V súčasnosti je k dispozícii 80 elektrobicyklov.

Elektrobicykel trnavského bikesharingu

Takže v rámci zastavaného územia je pozorovateľný významný rozvoj cykloinfraštruktúry s dostatočnou prípravou dokumentácie pre nasledujúce obdobie. Bohužiaľ, nedostatočný je rozvoj samostatných komunikácií pre cyklistov preväzujúcich mesto s okolitými obcami, ktoré sa v dôsledku nárastu obyvateľov stávajú satelitmi mesta. Každoročne je cítiť nárast motorovej dopravy medzi mestom a najbližšími obcami, vzdialenými cca 5 až 15 km, čo je vzdialenosť, ktorá je pri dennom dochádzaní do práce či do školy zvládnuteľná aj bicyklom. Za posledné desaťročia však nenastala žiadna zmena v rozvoji alebo úprave tejto dopravnej infraštruktúry. Nárast dopravy v týchto inkriminovaných úsekoch je pritom za posledných 25 rokov niekoľkonásobný a počet obyvateľov v niektorých týchto satelitoch krajského mesta Trnava za toto obdobie vzrástol aj o viac ako 100 %. Podiel verejnej dopravy však klesol a podiel individuálnej motorovej naopak enormne narástol. Cesty nemajú dostatočné šírkové usporiadania,  väčšinou sú bez krajnice a pri súčasnej intenzite dopravy sú pre cyklistov nebezpečné. V mnohých prípadoch teda neexistuje alternatíva spevnenej komunikácie pre možnosť využívania cyklistami. Pri rekonštrukciách ciest patriacich pod právu TT SK (napr. Trnava – Zeleneč) sa rekonštruovala iba cesta, ale cyklistov sa nemyslelo. V pár prípadoch sú vybudované staršie spevnené účelové komunikácie, v minulosti využívané poľnohospodármi. Nakoľko sa však rokmi neudržiavali, ich kvalita je rôzna a často im chýba napojenie na cestnú infraštruktúru v správe obcí a TT SK. Ako príklad je možné uviesť prepojenie Bieleho Kostola s Cíferom či Kamenného mlyna so Zvončínom.

Problém by mali čiastočne riešiť navrhované úseky samostatných komunikácií pre cyklistov resp. spoločných s chodcami, ale brzdí ich nevysporiadanie pozemkov. Najbližšie majú k realizácii cyklistické prepojenia, ktoré zastrešuje ZOMOT – Združenie obcí mestskej oblasti Trnava: Trnava – Bohdanovce nad Trnavou – Špačince 2700 m a Trnava – Biely Kostol – Zvončín – Suchá nad Parnou s prípojkou na Ružindol 5900 m.

Dôležité je, že v Trnave pochopili vážnosť situácie v doprave. Chápu to, že bicykel dopravnú situáciu nevyrieši, ale pomôže ju riešiť. Mesto Trnava má všetky predpoklady na postupné zlepšovanie podpory bicyklovania priamo v meste i v bezprostrednom okolí. Má víziu, odborne zdatný personál, uvoľňuje prostriedky z rozpočtu v prospech cykloinfraštruktúry a je úspešné pri čerpaní dotačných zdrojov.

Samozrejme, TT SK netvorí len krajské mesto. Dobré však je, že aj v iných samosprávach to vyzerá, že cyklistom začína svitať na lepšie časy.

Mesto Galanta má pre cyklistov momentálne k dispozícii cca 1,1 km cyklotrás na Bratislavskej a Hlavnej ulici. V pláne je realizácia Galanta – Kolónia v dĺžke 1,7 km a Kpt. Nálepku – Samsung, ul. Hviezdoslavova 1,5 km.

V meste Hlohovec je pre cyklistov momentálne k dispozícii cyklotrasa na Nábreží v dĺžke 3,8 km. V pláne je prepojenie Hlohovca a miestnej časti Šulekovo 3,4 km dlhým spoločným chodníkom pre cyklistov a chodcov. V rámci tohto projektu je v pláne realizácia lávky cez rieku Váh.

V meste Holíč je v pláne cyklodopravná trasa Holíč, Kátov, Vrádište, Skalica s dĺžkou 7,2 km a cyklotrasa Holíč-Kopčany-Mikulčice s dĺžkou 15 km a s lávkou cez rieku Morava.

V meste Leopoldov je v roku 2019 plánovaná realizácia 1,6 km dlhej samostatnej cyklistickej cestičky.

V Piešťanoch majú cyklisti k dispozícii cykloinfraštruktúru v dĺžke 10,5 km. V pláne je rozšírenie siete o ulice Bratislavská, Krajinská a A. Hlinku. Pripravovaný je zámer prepojenia sídliska A. Trajana  centrom mesta.

V meste Senica je momentálne k dispozícii spoločný chodník pre cyklistov Senica – Kunovská priehrada v dĺžke 5 km. V roku 2020 je v pláne realizácia cyklistickej trasy Železničná stanica Senica – Sotina v dĺžke 8 km.

V meste Skalica je momentálne k dispozícii cyklistom iba obsiahla sieť značených cykloturistických trás. V nasledujúcich troch rokoch je v pláne realizácia spoločných chodníkov pre chodcov a cyklistov „S1“ Pod Hájkom –  Svobodu – Clement. – PZ v dĺžke 2,6 km, „S2“ – SNP – Koreszkova – Mallého – napoj. na S1 v dĺžke 1,6 km a „S3“-sídl. a IBV Trávniky – Vally – Pod Kalváriou – Nádražná – PZ s dĺžkou 2,6 km. V pláne je taktiež prepojenia Skalice s Holíčom.

V meste Šamorín je k dispozícii cykloinfraštruktúra na uliciach Veterná, Cintorínska a Senecká cesta s dĺžkou 800 m. V pláne je  cyklotrasa Šamorín – Hamuliakovo – Kvetoslavov 7,1 km a most pre peších a cyklistov Dobrohosť –Dunakility.

Veľký Meder dnes ponúka cyklistom prepojenia Veľký Meder – Ižop ako spoločný chodník pre cyklistov a peších a samostatný cyklochodník Veľký Meder – Okočako.

Obec s najvýznamnejším rozvojom cykloinfraštruktúry v rámci obcí v TT SK je Cífer. Tu by v priebehu dvoch rokov vďaka dvom podporeným projetom z RIUS mala pribudnúť sieť cyklotrás v dĺžke 6,4 km. Jedná sa o prepojenie železničnej stanice s takmer celou obcou.

Ďalšie cyklotrasy, ktoré by mali vzniknúť v rámci podpory RIUS v obciach TT SK:

  • Cyklotrasa Michal na Ostrove – Michal na Ostrove Kolónia,
  • Cyklistická cesta Orechová Potôň,
  • Cyklotrasa – I. etapa, Veľké Úľany,
  • Cyklotrasa Dolný Bar – Topoľníky, 2. etapa výstavby,
  • Cyklotrasa – II. etapa, Veľké Úľany.

Článok vám priniesla Cykloplatforma. 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte číslo podľa rovnice(chránime sa pred spam robotmi) * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.